Sběratel.com

Tato znacka se vyskytuje na dukatech ale Pohl ji Bernardimu nepripisuje.

Tak som predsa pozrel do Pohla (namiesto vypisovania litánií som mohol aj skôr, že? ) Tento variant na denároch je publikovaný ako 79-4 e) a je priradený Bernardimu. Pozrel som aj do Pohlových dukátov a máš pravdu, pri Ľudovítovi nemá pri FB uvedeného žiadneho komorského grófa, ale u Žigmunda tam je Bernardi.

Keďže to tu trocha ožilo, tak pridám nedávny prírastok...svätoladislavský denár z Veľkej Bane...okrem značky je hviezdička aj namiesto ľalie na štítom

Obrázky:

Sigur,podarená minca.

Pekný. Zaujímavá varianta a zriedkavá. Pozrel som si to u Pohla. A ten uvádza ako nagybanyu 6 cípu hviezdu v poli pri Sv. Ladislavovi, alebo variantu 5-cípa hviezda nad štítom a v poli nič. Neviem či tá symbolika 5 - ž cípej hviezdy má nejaký význam, ale 5 cípe hviezdy sa vyskytujú aj v kombinovaných značkách Budy a Pécsu. tak len také zamyslenie do pléna ...

sigur napsal

Keďže to tu trocha ožilo, tak pridám nedávny prírastok...svätoladislavský denár z Veľkej Bane...okrem značky je hviezdička aj namiesto ľalie na štítom

Obrázky:

5 až 6 cípej som chcel napísať, no skočilo tam ž

Zdravím vospolok, mám už dlhšiu dobu v zbierke tento denár Ludovíta I. resp. jediná minca od tohto panovníka, ktorú mám. Viete k nej povedať niečo viac, príde mi, že nie sú až také často videné, prípadne aj oceniť? Ďakujem

Obrázky:

Svätoladislavský denár, Pohl 79-1. Bez značky je pomerne vzácny (výskytom), celkovo pekná minca s kompletným strížkom, opismi aj mincovým obrazom. Vlastne som videl zatiaľ len jeden...v mojom albume
Cenu si trúfnem odhadnúť tak do 40 eur.

Pekne dorazený kúsok. Ak by si ho predával, mal by som záujem :-)

Ďakujem za odpoveď...Aj som si myslel že nebude celkom vídaný bez tej mincovne. Inak ano minca je takto pekná aj s patinou :-)

Pridám jeden 1/2 groš , mincovňa Ľvov, H-561

Obrázky:

Nie je to polgroš ale kwartnik, teda úplne iná menová sústava. Huszár ho označuje ako scherf, ale neprišiel som na to, kde to označenie zobral.

Drobná minca k tomuto kwartniku je tzv. pulo ruskie. V podstate je to jediná medená minca, ktorá sa razila za Anjouovcov.

Obrázky:

v jednej aukcii bola označená ako pol groš, scherf sa mi nepáčilo.

Polgroš možno preto, lebo túto mincu označujú ako groš, Kazimíra, váha 1,32 a treba uznať že podoba tam je.

Obrázky:

Myslím, že aj toto je kwartnik.

OK, tak si každý myslime čo uznáme za to správne.
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D1%88%D0%B8%D0%BA

Najlepšie by to objasnil asi Honza (jan322).

Asi obidva názvy sú ok, len každý je zaužívaný v inej krajine. Poznám tieto mince ako kwartniky.

rozumne to asi - mysleno ve vztahu k nasim tehdejsim (at uz uherskym nebo ceskym) menovym systemum - objasni tezko nekdo tak, aby to dnes bylo vseobecne prijato, dokonce soucasne polske i ukrajinske kapacity/autority v tom maji trosku bordel. napr. i to tvrzeni v odkazovanem clanku kde grošik = 1/2 prazskeho grose = polskeho kvartniku je malicko na vode (pochybuju, ze obsahem draheho kovu ten grosik aspiruje na 1/2 prazskeho) a toto tvrzeni pochazi nejspis z literatury tak 20-30 let zpet.

z clanku samozrejme vyplyva, ze je to nominal o hodnote pulgrose (to nepopiram, ze to tam neni, jen tomu neverim). "groš" neni "grošik" (vsimnete si, ze to neni "groš", ale "grošik", tedy zdrobnelina - tedy kdo vladne azbukou, tak tomu clanku muze i celkem rozumet). nezapomente tez na to, ze v tom muze byt stejny bordel jako u nas v onom obcas jeste stale spatne interpretovanem tvrzeni, ze 1 misensky gros = 1/2 grose prazskeho. coz byla pravda jen pro pocetni jednotku, nikoliv pro smenu nominalu!!! kdovi, zda podobny zmatek nevladne i zde mezi grosi a grosiky.

s timto uzce souvisi i orezavani prazskych grosu - jeden rika, ze byly orezany na velikost kvartniku, jeden na pulgros (aniz by to bylo povazovano za totez jako v tom clanku). bylo by to ovsem v souladu s tim, ze prazsky "pulgros" je grosik a tez kvartnik - ovsem prave obsahem draheho kovu to stejne moc nesedi a toho uz jsou si nekteri nastesti vedomi, ze tam to rovnitko psat nelze.

no a posledni publikovane nazory jsou vubec nejlepsi "out of the box" (ac s mirnou ironii, tak musim uznat, ze asi nejlepe sedi a ja jim verim asi nejvic) - totiz, ze prazske grose byly orezavany z duvodu toho, aby zapadly do menoveho systemu zlate hordy... sic!

v realu je to jeste s temi orezanymi grosi slozitejsi, protoze byla vymezena v podstate 3 obdobi dle toho, jak moc byly prazske grose orezavany

nicmene to podstatne, at se mince jmenuje jakkoliv, je jiste hezkou ukazkou tamni stredoveke razby a slusi se k ni pogratulovat a z rady nalezu je jiste, ze spolu s upravenymi prazskymi grosi na vychod od nas tyhle jejich mince obihaly. nezlobil bych se za takovy fufnik - byt jeho realna hodnota bude nejspis dost pod pulgrosem (a tudiz se blizi vic k tomu, co ma nejradeji Greggy ) - jaky byl mezi nimi skutecny vztah je fakt otazka.

Ale stojím si za tým, že aj keď je to minca Ľudovíta I., tak z pohľadu uhorského menového systému to jednoducho nie je polgroš.

ani uherskeho, ani ceskeho. je take otazka, zda to oznaceni "grosik" je vubec dobove a nevzniklo az pozdeji, nevim - v dobovych pramenech je pouzivano grossi nebo moneta a vztah k prazskemu grosi (ci uherskemu chcete-li, at jsme poplatni sekci) v tom obsazen neni:

grossi usuali («общеупотребительная монета»), grossi numori Ruthenicalis («деньги русского счета»), moneta in terra Russiae («монета, находящаяся в обращении в Русской земле»)...

jenze prave tyto zapisky mohou byt na zacatku spatne interpretace celeho, protoze grossi zde nejspis vubec neznamena grose jako nazev nominalu, ale znamena slovo velke (tim je mysleno, ze platba ma probehnout v kvalitnejsi -vetsi - minci a ne v tech medenych sragorach, co tam s tim obihaly).

to uz je ale opravdu za hranici meho zajmu a chtelo by to slovo historika/ekonoma, ktery na ty mince kouka z pohledu "ma dati/dal" a zboznymi prani numismatiku se netrapi

Ako som spomenul, Honza to tu niekde alebo na jeho webe vysvetľoval.

Dula: Máš aj iný zdroj ako wikipediu?

Ok, takže Ľudovít, po tom ako stal poľským kráľom v roku 1370, viedol úspešnú krížovú výpravu na Zakarpatskú Rus, dobyl aj Ľvov, kde okrem nominálov typických pre túto oblasť (kwartnik, pulo), sa zrejme pokúsil raziť (evidentne neúspešne) aj denáre (typický uhorský nominál !). Sú to veľmi vzácne mince. Jediný dražený exemplár, čo som po dlhých rokoch bádania zistil (ĎAKUJEM MR.KUCERA) bol v roku 2005 u Künkera. Plus tento

Obrázky: