Sběratel.com

Diskusní fórum o sběratelství

Sběratel.com » Minerály » Minerály-horniny: história a súčastnosť ťažby na Slovensku

Vykupminci.cz
Numisargo

Minerály-horniny: história a súčastnosť ťažby na Slovensku

Moderátoři: Koniáš, smith.

Nové téma Další příspěvek

Stránka: « < 1 2 3 4 5 >

Autor Příspěvek
Registrovaný uživatel
Remetské Hámre
Remetské Hámre sa nachádzajú na južnom upätí pohoria Vihorlat v priemernej nadmorskej výške 276 m n. m. Východne od obce preteká potok Okna prameniaci v neďalekom jazere Morské oko 619 m n. m. Nad obcou sa vypína vrch Lysák 821,1 m

Remetské Hámre sú jedna z najmladších obcí najvýchodnejšej časti Slovenska. Pôvodná obec pravdepodobne vznikla na mieste Potašňa (asi 5 km severne od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada. Prvú písomnú zmienku nachádzame z roku 1449, kedy na mieste dnešnej obce existovala obec s latinským názvom Olahremethe, čiže Valašské Remety. Toto sídlo vzniklo na území dnešnej susednej obce Vyšné Remety, aby odtiaľ mohli Valasi lepšie využívať pastviská vo Vihorlatských vrchoch. Z nasledujúcich rokov sa však o Remetských Hámroch nezachovali žiadne informácie ani písomné správy. Dozvedáme sa o nich až koncom 18. storočia a to v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby v tejto časti vtedajšieho Uhorska. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 1869 – 1880, dovtedy boli uvádzané iba ako miestna časť Vyšných Remiet. Proces osamostatnenia obce popisuje historka, podľa ktorej Remetský potok, ktorý preteká cez Remetské Hámre, kúpili Remetskohámorčania od Vyšnoremetčanov za sud pálenky.

Na území Remetských Hámrov stála železiareň, ktorú ešte na začiatku 19. storočia považovali za jednu z najvýznamnejších v celom Uhorsku. Koncom 18. storočia tunajšie majetky vlastnil gróf Filip Sztáray. Jeho synovia Vincent a Krištof vlastnili železiareň najneskôr od 20. rokov 19. storočia. V starších písomnostiach sa uvádza, že tunajší hámor bol v prevádzke už od roku 1797 a zamestnával okolo 90 robotníkov. Pri tejto prosperujúcej fabrike sa pomaly od roku 1828 začala vytvárať osada, ktorú miestni pomenovali Hámor, alebo Hamri. Uvádza sa 68 domov a 467 obyvateľov. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks).

Produkcia železa v centoch (1 cent 56 kg):

v roku 1843 10 000 centov
v roku 1851 4 000 centov
v roku 1857 5 000 centov
v roku 1867 2 978 centov

Továreň pracovala až do roku 1922, keď vyhorela.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Dovolím si v tejto téme pridať malú zaujímavosť .

Vychádzkové paličky už dávno vyšli z módy a neplnia už ani poslednú zo svojich mnohých funkcií - dotváranie imidžu džentlmena.
Palica mala v ľudovej i meštianskej kultúre dôležité miesto. Podopierala človeka, bola obrannou i útočnou zbraňou, symbolizovala stav v hodnotovom rebríčku a zároveň bola i dekoratívnym predmetom.
Palice (pastierske, turistické, vychádzkové, richtárske) boli zdobené mnohými technikami v kombinácii kovu s drevom, rytím, rezbou, opaľovaním, leptaním. Špecifikum tvorili turistické a vysokohosrké palice , ktoré boli na celej ploche pokryté kovovými značkami turistických chát. Takéto palice sú jedinečným artefaktom.
Vychádzkové paličky (vyrábané aj na Slovensku v Uhrovci vo fabričke grófa Zaya) boli malými umeleckými dielami,s ukážkami najmä na hlavici. Hlavice sa vyrábali zo striebra, medi (a zliatín), slonoviny, dreva, kosti, kameňov.
Vychádzkové paličky (alebo len ich hlavice) v mnohorakom prevedení sú dnes vyhľadávanou zberateľskou komoditou.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Smolník: Tereziánska štolňa (Priechodný kanál)

Smolník, okres Gelnica: severozápadne od Smolníka medzi kopcami Malá Hekerová a Vtáčí vrch vyznačený „Priechodový kanál“. V Smolníku je známy skôr podľa svojho historického názvu Tereziánska štôlňa alebo tunel Mária Terézia. Táto podzemná chodba zabezpečená stále udržiavanou baníckou výstužou je historickým banským dielom a i v súčasnosti je priechodná.

História pamiatky

Potom ako v roku 1768 pri Smolníku postavili vodnú nádrž Úhorná, do ktorej priamo alebo kanálmi priviedli okolité potoky, nastal problém. Z nádrže Úhorná sa odvádzala voda kanálom Grob na pohon banských strojov, ale parné píly v doline, ktoré čerpali z niekdajších potokov, časom nemali dostatok vody. Vzhľadom na to, že v Smolníku sa veľa problémov snažili riešiť „po banícky“, ani teraz tomu nebolo inak. Rozhodnutie bolo jasné – napojiť sa na Bystrý potok, ktorý tečie v susednej doline za horami. Vzhľadom na nemecké („mantácke“) obyvateľstvo Smolníka mala dolina meno Markschreibersgrund a Bystrý potok bol Schellenseif. Banského diela sa zmocnil merač E. Nikolassy.

Práce začali na oboch koncoch súčasnej štôlne naraz, pričom ju viedli tak, aby ňou mohla voda pretekať samospádom. Sekalo sa ručne – dlátami, čo možno v podzemí dodnes vidieť na viacerých miestach. Ak vezmeme do úvahy, že dielo stavali v 18. storočí, je až obdivuhodné, ako sa baníci z oboch strán stretli. Úplne bezproblémové to nebolo. Štôlňa je vysoká 190 cm, avšak na mieste stretu má 6 metrov. Baníci teda išli presne oproti sebe, ale nie v rovnakej výške. Podľa tradovaných spomienok počuli búchanie kladív o dláta, lenže zvuk išiel zhora, na druhej strane zdola. Tak v hornej časti šachty začali kopať nadol a spojili sa.

Tereziánska šachta je úžasným dielom s dĺžkou 1986 metrov, na ktorom pracovali baníci takmer 26 rokov! Dokončená bola v roku 1794 a pomenovali ju na počesť v tom čase už zosnulej cisárovnej Márie Terézie. Voda tu pretekala podľa plánov, keďže otvor pri Smolníku je 15 metrov nižšie ako ústie pri Bystrom potoku. Prietok bol dostačujúci a poskytoval 70 litrov za sekundu.

Šachtu v minulosti bežne využívali obyvatelia Smolníka a okolia, keď si chceli skrátiť cestu do Nižných Hrablov alebo Švedlára.

Súčasnosť

Obe strany Tereziánskej štôlne sú osadené plechovými vrátami a zvyčajne zatvorené. Časť vody preteká po dne a časť je už vedená potrubím, čo slúži ako zdroj pre zásobovanie Smolníka. Štôlňa je udržiavaná, dobre vystužená podperami a po celej dĺžke kanála prechádza vyvýšená lávka, takže sa dá prejsť „suchou nohou“.

V zime podzemie obývajú menšie druhy netopierov, predovšetkým podkovár malý, ucháč veľký, netopier fúzatý a netopier vodný.

Cesta zo Smolníka k Tereziánskej šachte nie je zatiaľ nijako značená. Odporúčam riadiť sa turistickou mapou a GPS. V prípade vážneho záujmu o prechod týmto podzemným dielom odporúčam obrátiť sa vopred na Obecný úrad v Smolníku.

GPS Teréziánskej štôlne: N 48°43,438' / E 020°44,002'
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
grofik pekne spracované....
Registrovaný uživatel
tomos napsal
grofik pekne spracované....


Roky čakám kto sa pripojí v doplňovaní faktov . :roll:
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
To sa ešte nacakas.....
Registrovaný uživatel
Ja som kúpil minulé pekný neolit.....
Registrovaný uživatel
Štamposký jarok - zabudnuté technické dielo.


Významná súčasť spracovania rúd v Pukanci

Verili by ste, že voda zo Štampoského tajchu pred 240
rokmi tiekla a poháňala stupy pod Podvinickými záhradami? Poďte sa s nami presvedčiť o tomto technickom diele a
možno aj s vašou pomocou sa nám ho podarí preskúmať a aspoň čiastočne sprístupniť verejnosti!
Pukanské bane s rozvinutým ťažiarstvom boli vždy závislé od hojnosti vody. Rudná oblasť sa nachádza na úbočiach
pohoria tvoriaceho rozvodie medzi povodím Hrona a Ipľa. Nepreteká tadiaľto žiadna rieka, pramenia tu len menšie potoky.
Oblasť preto trpí nedostatkom stálej tekúcej vody. Navyše v priebehu 18.storočia po vyťažení rúd s vysokým obsahom
kovov prišiel rad aj na rudy s nižšou kovnatosťou, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu.
Muselo sa prečerpávať viac vody a prepravovať viac rudy.
Ľudská a zvieracia sila, tradičné energetické zdroje, sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu.
Najvhodnejším riešením sa ukázalo budovanie tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. K ich projekcii
došlo najmä zásluhou svetoznámeho vedca a učiteľa banského učilišťa v Banskej Štiavnici Samuela Mikovíniho a jeho
odchovancov v polovici 18. storočia. Energetický potenciál vody sa využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení.
Hydrotechnické riešenie zásadným spôsobom ovplyvnilo dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v celom regióne
Banskej Štiavnice. Na zachytávanie zrážkových vôd slúžil dômyselný systém zberných jarkov, ktoré boli vedené tak, aby
privádzali vodu do nádrže z oveľa väčšej plochy, než bolo samotné povodie. Jarky dokonca umožňovali prevod vody z
jedného povodia do druhého. Z tajchov sa voda rozvádzala systémom náhonných jarkov na niekoľkonásobné použitie k
banským čerpacím strojom a zariadeniam na úpravu rúd (stupy). Pozdl´ž jarkov pôvodne bola dláždená alebo sypaná
prístupová cesta. Niekde sú ešte drevené potrubia a ovládacie zariadenia dnových výpustí.
Na zabezpečenie dostatku vody boli aj v pukanskom chotári projektované stavby niekoľkých vodných nádrží, a to v
Štamposkej doline, Grunte a Chorvádoline. Uskutočnila sa však len stavba tajchu na Štampochu s rozpočtom 21 tisíc
zlatých nákladom Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici.
Štamposký tajch teda patrí tiež dosystému štiavnických tajchov vybudovaných na banské účely. Nachádza sa v
katastrálnom území obce Dekýš v nadmorskej výške 480 m n. m. Rieka Sikenica,v koryte ktorej je nádrž vytvorená,
preteká územím okresov Banská Štiavnica a Levice. Sikenica je významným ľavostranným prítokom Hrona, má dĺžku 45
km a je tokom IV. rádu. Pramení na západnom úpätí Šementlova (746,6 m) v nadmorskej výške cca 650 m n. m. v
katastrálnom území obce Vysoká. Od prameňa tečie najprv na juhozápad, pri horárni Štampoch napája tajch, do ktorého
sprava ústi potok Štampoch a rieka sa stáča na juh. Vstupuje do Podunajskej pahorkatiny, do jej časti Ipeľská pahorkatina,
zľava priberá potok Roháč (360,6 m n. m.), opätovne sa stáča na juhozápad, sprava priberá Uhliský potok a následne z tej
istej strany prítok spod Veľkého Veterníka (756,9 m n. m.). Svoje koryto rozširuje a pokračuje na juh. Tečie cez Bohunice a
sprava priberá Pukanský potok.
Priehradný múr vodnej nádrže bol projektovaný na výšku 8 siah (okolo 15 m ) s množstvom vody na 21 týždňov pre 6 želiez
(tĺkov). Z vnútornej strany mal byť stavaný z kameňa, z vonkajšej bol sypaný íl. Voda z neho mala poháňať 7 stúp v
Bohunickej doline. Pre veľkú vzdialenosť od banských diel (asi 9 km) sa neskôr rozhodli priviesť vodu z tohto tajchu do
Podvinických a Mišpotockých stúp. Stavba bola realizovaná v rokoch 1768-1770. Celková dĺžka vodnej priekopy bola 12 266
metrov. Trasa viedla po vrstevnici ponad osadu Štampoch, pukanské Majere, cez vinice na Šafraniciach, Pukanec, do
Podviníc. V dolinách, v ktorých bol predpoklad prívalových vôd, viedli vodu vodnými válovmi ponad údolné potoky. Týchto
válovov bolo projektovaných dvanásť, a to od Štampochu počínajúc cez Hrnčiarovu dolinu, zadnú Boťkovu, prednú Boťkovu,
zadnú Poliakovu, prednú Poliakovu, Kamenný závoz, Majzíbeľskú, Veľkú Majzíbeľskú, Tretiu Majzíbeľskú, Hampoch, Babú
a Grunt. Pri pukanskej tehelni pod Greguškami sa mala do spomenutej priekopy vlievať voda z Kiebesa. Na mape z roku
1767 je podrobne vyznačená trasa priekopy a červenou farbou sú značené miesta s priepustnou pôdou, kde koryto malo
byť postlané ubitou hlinou, aby voda z priekopy nepresakovala, modrou farbou sú značené miesta s pôdou nepriepustnou.
Spád vodnej priekopy mal byť 15 palcov na 100 siah (asi 20 cm na 100 m). Na vode z priekopy posilnenej vodou
vytekajúcou zo štôlne Juraj (Ergištôlňa) bolo zakreslených 14 kaskád so stupami v mieste Podvinických záhrad. V
Mišpotoku pod sútokom predchádzajúcich vôd s Dolinskou už boli postavené tri stupy. Priekopa okrem zabezpečenia vody
pre stupy zachytávala vody tečúce z kopcov a tak chránila mesto pred prívalmi. Pozostatky Štampoského jarku sú
viditeľné i dnes.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Pamiatky zapísané do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO


Zdroj:

„Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky priľahlého okolia“, Ministerstvom životného prostredia, Bratislava 1992, Materiál vypracovaný pre zápis do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO

ZOZNAM TECHNICKÝCH PAMIATOK V BANSKEJ ŠTIAVNICI A JEJ OKOLÍ



Názov lokalita čísloÚZ



ŠTOLNE
•Belianska dedičná štólňa Banská Belá 2612
•dedičná štôlňa Jozefa II. (Voznická) Voznica 2607
•Svätotrojičná dedičná štôlňa Banská Štiavnica 2611
•ústie Dolnej Bieberovej dedičnej štôlne Banská Štiavnica 2605
•ústie dedičnej štôlne Glanzenberg Banská Štiavnica 2609
•dedičná štôlňa Hoffer Vyhne
•Moderštôlnianska dedičná štôlňa Kopanice
•štôlňa Bartolomej Banská Štiavnica 3478/2
•ústie štôlne Birnbaum Hodruša - Hámre
•ústie dedičnej štôlne cisára Františka Hodruša – Hámre 2607
•ústie Hornej Bieberovej štôlne Banská Štiavnica 2606
•ústie štôlne Coloredo Štiavnická Bane
•ústie štôlne Ján Baptista Hodruša - Hámre
•ústie dlhej štôlne Klinger Banská Štiavnica
•ústie štôlne Kornberg Banská Štiavnica 2610
•ústie štôlne Michal Banská Štiavnica
•ústie štôlne Mikuláš Hodruša - Hámre
•ústie štôlne Antona Paduánskeho Vyhne 2604
•ústie Pachomiovej štôlne Štiavnická Bane
•ústie Richňavskej spojovacej štôlne Štiavnická Bane 1314
•ústie prekopu ku šachte Lillovej Hodruša – Hámre





VODNÉ NÁDRŽE
•Antolská Sv. Anton
•Bančianska Vyhne 3260
•Belianska Banská Štiavnica 3261
•Brennerštôlnianska Hodruša – Hámre 3262
•Červená studňa Banská Štiavnica 3263
•Evička Štiavnická Bane 3264
•Goldfuská malá Banská Belá
•Halčianska Banská Belá 3265
•Hodrušská dolná Hodruša – Hámre 3266
•Ilíjská Ilija
•Klinger Banská Štiavnica 3267
•Kolpašská malá Banský Studenec 3268
•Kolpašská veľká Banský Studenec 3269
•2 Komorovské Banská Štiavnica
•Krechsengrundská Štiavnické Bane 3270
•6 Kysihýbelských Banský Studenec
•Michalštôlnianska Banská Štiavnica
•Moderštôlnianska Kopanice
•Ottergrundská Banská Štiavnica
•Pachomiova Štiavnická Bane 3259
•Počúvadlo Banská Štiavnica 3271
•Rozgrund Banská Štiavnica 3272
•Richňavská malá Štiavnická Bane 3274
•Richňavská veľká Štiavnická Bane 3273
•Vindšachtovská horná Štiavnická Bane 3275
•Vodárenská malá Banská Štiavnica
•Vodárenská veľká Banská Štiavnica 327


zdroj:materiál vypracovaný Ministerstvom životného prostredia.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Pre fanúšikov baníctva a technických diel bude myslím prínosom .

Názov: Tajchy v okolí Banskej Štiavnice

Popis:
Nádherná kniha o vodných dielach v okolí Banskej Štiavnice, ktoré sú jedinečnými pamiatkami záchrany a neskoršie rozkvetu tunajších zlatých a strieborných baní. Publikácia by mala osloviť širšie vrstvy čitateľov, najmä mládež aby si uvedomila, že tajchy, ktoré dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely mali aj iné podstatne dôležitejšie poslanie.
Kniha v nich môže vyvolať hrdosť na predchádzajúce generácie, ktoré aj za ťažkých primitívnych možností dokázali vybudovať významné dielo, ktoré patrí medzi svetové unikáty.
Formát: 230 x 270 mm
Počet strán: 144 farebných strán
Autori: Bárta Vladimír (ml.), Novák Ján, Bárta Vladimír (st.), Lužina Lubomír

Vydavateľ: AB ART press, Lichardova 51, 976 13 Slovenská Ľupča

Obrázky:

Obrázek vložený uživatelem
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Po dlhom čase nejaká novinka od nás
https://www.aktuality.sk/clanok/864366/slovenski-vedci-hlasia-objav-noveho-mineralu-dobsinaitu/
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
tomi
Upravit | Smazat | Citovat
#1732 18. 2. 2021, 11:46
Registrovaný uživatel
Registrován: čen 2010
Příspěvky: 2322
Bydliště: Košice
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9364

Obrázky:

Obrázek vložený uživatelem
_______________
joeolahfamily@azet.sk
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Nech sa páči tomi.

Obrázky:

Obrázek vložený uživatelem
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Doplním o podrobnosti z oficiálnej stránky ,

Mineralógovia z Ústavu vied o Zemi SAV objavili v rudných žilách v okolí Dobšinej nový minerál – dobšináit. Ako holotyp má bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Začiatkom februára 2021 ho Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii schválila ako v poradí 23. nový minerál nájdený na území Slovenska.

Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu – mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu.

„Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-Tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi ako je erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit,“ vysvetľuje mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.

Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Aj ked informacii je malo,je to určite smutne.
https://www.aktuality.sk/clanok/868812/zachranarov-privolali-do-starej-stolne-pri-banskej-stiavnici-hlasia-dvoch-mrtvych/
_______________
Registrovaný uživatel
Zajtra budeme vedieť viac.
Chlapi mali smolu.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Skoro dva roky diskusná prestávka, ale medo určite aj o vašom okolí tam niečo bude.👀
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Myslím stojí za zmienku dnes iba obec Cinobaňa, postupne doplním .

Cinobaňa - významná archeologická lokalita pilínskej a kyjatickej kultúry
Najstaršie dejiny Cinobane sa v ostatných rokoch podstatne rozrástli o kapitolu, ktorej mozaiku od roku 2007 systematickým archeologickým výskumom skladá tím pracovníkov z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Poznatky z výskumu nálezísk z obdobia popolnicových polí až zo začiatku staršej doby železnej (13. až 8. stor. pred n. l.) sú mimoriadne hodnotné tak z hľadiska vedeckého, ako aj zaujímavým potenciálom pre rozvoj turizmu na severe regiónu Novohradu. Komplex súvekých nálezísk tvorí sídlisko a pohrebisko v polohe Jarčanisko a hradisko na vrchu Strieborná. Pod akropolou hradiska bola objavená pseudokrasová jaskyňa.

Predmetom bádania je predovšetkým veľké žiarové pohrebisko. Jeho terénny výskum prináša a rozširuje cenné informácie o pilinskej (entite nazvanej podľa lokality Piliny v Maďarsku) a kyjatickej kultúre (entite nazvanej podľa lokality Kyjatice na Slovensku), ktoré v starobylej baníckej obci na úpätiach Slovenského rudohoria zanechali vrcholný prejav slovenského praveku. Najlepším svedectvom toho sú archeologické nálezy z doteraz odkrytých 290 hrobov. Geofyzikálnym prieskumom sa zistilo, že na lokalite ich je najmenej ešte raz toľko. O významnej pozícii Cinobane v najstarších dejinách Slovenska niet pochýb. Početné okolité archeologické náleziská severného Novohradu, ktoré osídlili kmene pilinskej a potom kyjatickej kultúry nielen intenzívne, ale aj dlhodobo, túto skutočnosť výstižne dopĺňajú.

Výskumy naznačujú, že obyvateľstvo popolnicových polí prišlo do chotára dnešnej Cinobane z juhu na prelome 13. a 12. stor. pred n. l. V sledovanom zemepisnom priestore toto obdobie časovo korešponduje s mladším obdobím pilinskej kultúry. Kým historicky dobre známe východné Stredomorie už poznalo konkrétnych hrdinov, ktorí chrabro bojovali v Tróji, mená tvorcov náplne tejto archeologickej kultúry ostávajú neznáme. Anonymné rody doznievajúcej pilinskej a formujúcej sa kyjatickej kultúry sa však v podhorských oblastiach juhu stredného Slovenska neusadili na niekoľko storočí náhodne. Vznik osídlenia pod Striebornou súvisel s klimatickými výkyvmi a rozsiahlymi kultúrno-spoločenskými zmenami, ktoré sprevádzali početné migrácie obyvateľstva mladšej doby bronzovej v širšom stredoeurópskom priestore. Okamih príchodu kolonistov bol priestorom pre magické a kultové obrady, potvrdzujúce správny výber miesta pre sídlisko. Takto začal príbeh o ľude popolnicových polí z Cinobane, ktorý tu i pochovával. Pohrebisko na juhovýchodne orientovanom svahu slúžilo kontinuálne po stáročia (od 13. do 8. stor. pred n. l.). Ani výber polohy pre ukladanie pozostatkov mŕtvych nebol náhodný, pravidelný a intenzívny kontakt posvätného miesta s najvyšším božstvom - Slnkom - bol pravidlom i povinnosťou. Vzhľadom na vtedajšie náboženské zvyklosti a kultové predstavy sa pohrebisko vyznačuje prísne dodržiavaným žiarovým pohrebným rítom. Miesto spaľovania zosnulých - žiarovisko - sa zatiaľ neidentifikovalo. Na základe geofyzikálnych meraní ho však možno predpokladať južne od pohrebiskovej plochy. Archeobotanické analýzy Jany Mihályiovej preukázali, že mŕtvych spaľovali na hraniciach prevažne z dubového dreva. Najlepším dokladom majstrovského narábania s ohňom sú samotné prepálené kosti. Tie z konca doby bronzovej sa vyznačujú až kriedovitou konzistenciou. Prevažná časť určiteľných zlomkov ľudských kostí podľa antropologického určenia Jaroslavy Pavelkovej patrila deťom a nedospelým jedincom. Vysoká úmrtnosť v populáciách mladšieho praveku síce až tak neprekvapuje, avšak zaujímavá je častá prítomnosť kostí viacerých jedincov (napr. dospelého a dieťaťa) v jednotlivých hroboch.

Budovanie hrobov a ich situovanie na pohrebisku podliehalo premyslenej organizácii a z generácie na generáciu rešpektovanej tradícii. Dokladom toho je usporiadanie hrobov do línií, ktoré sa na svahu kolmo pretínali, alebo ukladanie hrobov s podobnými konštrukciami blízko vedľa seba. Špecifikom pohrebiska, ale aj funerálnych praktík mladšej i neskorej doby bronzovej vôbec, sú hroby v kamenných skrinkách. Zhora ich zakrývali kamenné platne, mohylky alebo príkrovy. Okolo niektorých skriniek boli vytvorené vence. Systematické budovanie kamenných hrobových konštrukcií vyžadovalo iste veľa umu a úsilia, čo presvedčivo dokladajú skrinky, ktorých dná boli starostlivo vyložené menšími ploskými kameňmi. Úctyhodné množstvo energie, vynaloženej v medziach pohrebného rituálu, veľmi dobre odzrkadľujú aj viacnásobné vrstvy kameňov nad hrobmi - mohutné príkrovy. Veď miestne zdroje kamennej suroviny boli v podstate nevyčerpateľné.

Do skriniek sa s úctou ukladali spálené kosti a hrobový inventár, najčastejšie zastúpený keramikou (urnou - popolnicou a prílohami) a bronzovými predmetmi (šperkami, doplnkami odevu, toaletnými predmetmi, nástrojmi, poprípade zbraňou). Najjednoduchším typom žiarového hrobu na pohrebisku v Cinobani bol jamkový hrob. Uvedený termín odzrkadľuje fakt, že spálené kosti boli vložené, resp. vysypané do plytkej jamky bez ďalšej úpravy. Vzhľadom na ich jednoduchosť sa predpokladá, že išlo o hroby ľudí na okraji vtedajšej society (popravených, previnilcov, zajatcov a pod.). Charakteristický typ hrobu epochy popolnicových polí pozostával z urny zakrytej miskou. K popolniciam pozostalí prikladali menšie keramické milodary, najčastejšie šálky, amforky či vázičky. Okrem spálených kostí sa do urien často dostal ohňom poškodený zvyšok bronzového artefaktu.

Skladba hrobovej keramiky vychádza zo všeobecne ustálenej hrnčiarskej produkcie obdobia popolnicových polí až počiatku doby železnej. V hroboch sa objavujú amfory, vázy, misy, šálky, hrnce, pokrievky, ich zmenšeniny a výnimočne aj zvláštne keramické tvary (napr. závesná elipsovitá nádobka pripomínajúca košík) či bežná sídlisková keramika (napr. cedidlo). Najmä amfory, vázy a šálky boli zdobené pôsobivou a nadčasovou ornamentikou. Niektoré keramické tvary (najmä hrnce z neskorej doby bronzovej) boli zvnútra impregnované tzv. smolným náterom. Na majstrovstvo a vynaliezavosť hrnčiarov kyjatickej kultúry poukazujú nádobky s prevŕtaným uškom kolienkovitého tvaru na poťahovanie tekutín. Tie mohli byť používané tak pri kultových obradoch, ako aj na pitie vody z prameňa, destilovaných nápojov či odvarov z liečivých rastlín. Všeobecne sa tieto keramické nádobky spájajú i s prikrmovaním malých detí. Preskúmali sa hroby, v ktorých ich bolo uložených zároveň niekoľko (aj štyri kusy). Ktovie ako to bolo naozaj, no semienka bylín s liečivými účinkami sa v hrobových nádobách skutočne objavili.

Stav bronzových predmetov z pohrebiska je učebnicovým príkladom postupného zdokonaľovania techniky kremácie od začiatku po záver pochovávania pod Striebornou. V hroboch často zastúpené zlomky bronzových ihlíc spínali odev, dvojčepeľovou bronzovou britvou sa holil iste významný muž a zlomky bronzových kosákov evokujú žatvu doby bronzovej. Prsty mužov aj žien zdobili prstene z bronzového drôtu, do vlasov sa vplietali viacnásobne vinuté krúžky, súčasťou náhrdelníkov boli bronzové špirálky. Do hrobov význačnejších osôb boli vložené bronzové nožíky a v jednom prípade i klasická sekera s tuľajkou. Do hrobov sa však toto všetko dostalo až po rituálnej očiste ohňom. Nie menej interesantnými nálezmi sú malý zlatý krúžok, sklené koráliky alebo horský krištáľ. Uvedené nálezy a ich kontexty sú svedectvom nielen zákonitostí pohrebného rítu, ale aj mnohorakých stránok života hierarchizovanej spoločnosti doby bronzovej. Železná troska, kus železnej lupy a železné predmety (kladivá, kramľa) zase indikujú počiatky železiarstva na úpätiach Slovenského rudohoria, avšak až v mladšej dobe laténskej. Ich výskyt na ploche pohrebisku zatiaľ nedokážeme spoľahlivo vysvetliť. Súviseli azda s tajomnými rituálmi Keltov na mieste posledného odpočinku ich „predkov“ ?

O sídlisku a hradisku z doby popolnicových polí v súčasnosti vypovedajú iba nálezy z menších archeologických sond, keramika zberového charakteru a v roku 1866 nájdený a dnes nezvestný bronzový meč z mladšej doby bronzovej. Posledné terénne pozorovania však pripúšťajú interpretáciu, že na Striebornej bolo centrálne hradisko s akropolou.
Koniec existencie sídliska a používania pohrebiska pod Striebornou sa stráca v hmlách 8. storočia pred n. l. V tom čase bolo podľa legendy na Apeninskom polostrove založené večné mesto - Rím. Do spustnutej pravekej osady na Jarčanisku sa život vrátil najneskôr v mladšej dobe laténskej (na prelome 3. a 2. stor. pred. n. l.). Grafitová keramika zo sídliska, ako aj honosná železná spona, nájdená vo vrstve kameňov nad skrinkami žiarových hrobov na pohrebisku, sú dôležitými stopami pohybu a prítomnosti Keltov v Novohrade. Tí sú však už hrdinami inej historickej epochy. Epochy, ktorou sa Cinobaňa ocitla na prahu písaných dejín.


Text: prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. - PhDr. Vladimír Mitáš, PhD.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Zvýrazním niektoré historické nálezy s Furmánkovho výskumu s dôrazom na
celkový nález hrobov čo svedčí o mimoriadne početnej žijúcej populácie na jednom mieste v tej doby. Domnievam sa, okolie Cinobane nemá veľké vodné zdroje pre dlhodobejší rozvoj ľudskej činosti a postupne nastal odliv smer Podrečany, Lovinobaňa, Halič, Divín.

Výskumy naznačujú, že obyvateľstvo popolnicových polí prišlo do chotára dnešnej Cinobane z juhu na prelome 13. a 12. stor. pred n. l. V sledovanom zemepisnom priestore toto obdobie časovo korešponduje s mladším obdobím pilinskej kultúry. Kým historicky dobre známe východné Stredomorie už poznalo konkrétnych hrdinov, ktorí chrabro bojovali v Tróji, mená tvorcov náplne tejto archeologickej kultúry ostávajú neznáme. Anonymné rody doznievajúcej pilinskej a formujúcej sa kyjatickej kultúry sa však v podhorských oblastiach juhu stredného Slovenska neusadili na niekoľko storočí náhodne. Vznik osídlenia pod Striebornou súvisel s klimatickými výkyvmi a rozsiahlymi kultúrno-spoločenskými zmenami, ktoré sprevádzali početné migrácie obyvateľstva mladšej doby bronzovej v širšom stredoeurópskom priestore. Okamih príchodu kolonistov bol priestorom pre magické a kultové obrady, potvrdzujúce správny výber miesta pre sídlisko. Takto začal príbeh o ľude popolnicových polí z Cinobane, ktorý tu i pochovával. Pohrebisko na juhovýchodne orientovanom svahu slúžilo kontinuálne po stáročia (od 13. do 8. stor. pred n. l.). Ani výber polohy pre ukladanie pozostatkov mŕtvych nebol náhodný, pravidelný a intenzívny kontakt posvätného miesta s najvyšším božstvom - Slnkom - bol pravidlom i povinnosťou. Vzhľadom na vtedajšie náboženské zvyklosti a kultové predstavy sa pohrebisko vyznačuje prísne dodržiavaným žiarovým pohrebným rítom.

Najlepším svedectvom toho sú archeologické nálezy z doteraz odkrytých 290 hrobov. Geofyzikálnym prieskumom sa zistilo, že na lokalite ich je najmenej ešte raz toľko. O významnej pozícii Cinobane v najstarších dejinách Slovenska niet pochýb. Početné okolité archeologické náleziská severného Novohradu, ktoré osídlili kmene pilinskej a potom kyjatickej kultúry nielen intenzívne, ale aj dlhodobo, túto skutočnosť výstižne dopĺňajú.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
Blízko teraz prebieha výstavba cesty R2 ale zatiaľ neviem, že by sa niečo nové našlo pri výstavbe.
Doteraz som nevedel, že až tu dosahovala rímska moc.

"Podľa starých záznamov v archíve banského múzea v Budapešti, cisár Marcus Aurelianus okolo rokov 161 – 180 n.l. porazil na tomto území tu usadených Gótov a Markomanov. Vtedy vystavili na vrchu Sinec malú pevnosť, nazvanú Rimavská strážnica, v ktorej rímske vojsko strážilo bane na zlatú rudu."

http://www.rozvojgemera.sk/sk/history.php
Registrovaný uživatel
Rimania neboli milovníci horského terénu z dôvodu horšej obrany proti domácemu obyvateľstvu a ich vojenskej stratégie pri boji, ale pre obchod mali vysunuté vojenské tábory, ktoré chránili ich obchodníkov. Menili sa kožušiny, drahý opál, jantár, otroci a drahé kovy, reprocitne za látky, oleje a podobné veci.

Ďaleko viac nálezov z obdobia Ríma nájdeš na rovinatých územiach Slovenska, na Záhorí sa našli indické mince z prelomu prvého a druhého storočia.

Určite sa v tom období tam ťažila aj železná ruda spôsobom tej doby, stopy ťažby tzv. bahennej rudy máš napr. v okolí Obdokovského potoka, atď...

Určite by si bol hodne prekvapený ako pôvodné obyvateľstvo malo prepracovaný systém varovania pred nepriateľom, to sa zdokonaľovalo a využívalo až do porážky Osmanskej ríše na našom území.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
« Poslední úpravu provedl(a) grofik v 7. 4. 2023, 13:58. »
Registrovaný uživatel
Vartovka pri Krupine je asi najznámejšia. Rímske mince boli nájdené aj v jaskyni pod Spišským hradom otázka je či tam boli Rimania alebo sa jedná o import. Zaujímavé sú toponymá Rimavská Sobota, Rimavská Seč, Rimavské Zálužany, Rimava..toto nie je náhoda. V každom prípade sa jedná o lokality kde sú na dosah zdroje Fe, Cu, Ag, Au.
Registrovaný uživatel
Rimania za Dunajom mali niekoľko stálych , ďaleko viacej pochodových táborov.
Východ neviem ktoré rieky boli hraničné.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Registrovaný uživatel
K názvom, za RU jedno z najväčších ložísk Fe rudy názvy Železník / Ruda Hora / Ferrum Mons / Cinobaňa čo píšeš je jasná treba len Cu a máš bronz jasná je aj doba rozkvetu a s ňou súvisiace archeologické nálezy.
Inak čo si tu písal pár príspevkov vyššie sú tu super videá z oblasti čo popisuješ iste poznáš ale aj tak stojí to za zmienku.
https://www.youtube.com/@dejnaM
Registrovaný uživatel
Do 15 storočia sme boli ťažobná veľmoc na meď. Objavenie nálezísk v Južnej Amerike prinieslo väčší kľud.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.

Nové téma Další příspěvek

Stránka: « < 1 2 3 4 5 >

Sběratel.com » Minerály » Minerály-horniny: história a súčastnosť ťažby na Slovensku

Diskusní fórum | Sberatel.com | články | inzerce | katalog | mince | sběratelé | zápalky |

TOPlist
Sběratel.com je poháněno systémem UseBB 1