Štamposký jarok - zabudnuté technické dielo.
Významná súčasť spracovania rúd v Pukanci
Verili by ste, že voda zo Štampoského tajchu pred 240
rokmi tiekla a poháňala stupy pod Podvinickými záhradami? Poďte sa s nami presvedčiť o tomto technickom diele a
možno aj s vašou pomocou sa nám ho podarí preskúmať a aspoň čiastočne sprístupniť verejnosti!
Pukanské bane s rozvinutým ťažiarstvom boli vždy závislé od hojnosti vody. Rudná oblasť sa nachádza na úbočiach
pohoria tvoriaceho rozvodie medzi povodím Hrona a Ipľa. Nepreteká tadiaľto žiadna rieka, pramenia tu len menšie potoky.
Oblasť preto trpí nedostatkom stálej tekúcej vody. Navyše v priebehu 18.storočia po vyťažení rúd s vysokým obsahom
kovov prišiel rad aj na rudy s nižšou kovnatosťou, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu.
Muselo sa prečerpávať viac vody a prepravovať viac rudy.
Ľudská a zvieracia sila, tradičné energetické zdroje, sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu.
Najvhodnejším riešením sa ukázalo budovanie tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. K ich projekcii
došlo najmä zásluhou svetoznámeho vedca a učiteľa banského učilišťa v Banskej Štiavnici Samuela Mikovíniho a jeho
odchovancov v polovici 18. storočia. Energetický potenciál vody sa využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení.
Hydrotechnické riešenie zásadným spôsobom ovplyvnilo dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v celom regióne
Banskej Štiavnice. Na zachytávanie zrážkových vôd slúžil dômyselný systém zberných jarkov, ktoré boli vedené tak, aby
privádzali vodu do nádrže z oveľa väčšej plochy, než bolo samotné povodie. Jarky dokonca umožňovali prevod vody z
jedného povodia do druhého. Z tajchov sa voda rozvádzala systémom náhonných jarkov na niekoľkonásobné použitie k
banským čerpacím strojom a zariadeniam na úpravu rúd (stupy). Pozdl´ž jarkov pôvodne bola dláždená alebo sypaná
prístupová cesta. Niekde sú ešte drevené potrubia a ovládacie zariadenia dnových výpustí.
Na zabezpečenie dostatku vody boli aj v pukanskom chotári projektované stavby niekoľkých vodných nádrží, a to v
Štamposkej doline, Grunte a Chorvádoline. Uskutočnila sa však len stavba tajchu na Štampochu s rozpočtom 21 tisíc
zlatých nákladom Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici.
Štamposký tajch teda patrí tiež dosystému štiavnických tajchov vybudovaných na banské účely. Nachádza sa v
katastrálnom území obce Dekýš v nadmorskej výške 480 m n. m. Rieka Sikenica,v koryte ktorej je nádrž vytvorená,
preteká územím okresov Banská Štiavnica a Levice. Sikenica je významným ľavostranným prítokom Hrona, má dĺžku 45
km a je tokom IV. rádu. Pramení na západnom úpätí Šementlova (746,6 m) v nadmorskej výške cca 650 m n. m. v
katastrálnom území obce Vysoká. Od prameňa tečie najprv na juhozápad, pri horárni Štampoch napája tajch, do ktorého
sprava ústi potok Štampoch a rieka sa stáča na juh. Vstupuje do Podunajskej pahorkatiny, do jej časti Ipeľská pahorkatina,
zľava priberá potok Roháč (360,6 m n. m.), opätovne sa stáča na juhozápad, sprava priberá Uhliský potok a následne z tej
istej strany prítok spod Veľkého Veterníka (756,9 m n. m.). Svoje koryto rozširuje a pokračuje na juh. Tečie cez Bohunice a
sprava priberá Pukanský potok.
Priehradný múr vodnej nádrže bol projektovaný na výšku 8 siah (okolo 15 m ) s množstvom vody na 21 týždňov pre 6 želiez
(tĺkov). Z vnútornej strany mal byť stavaný z kameňa, z vonkajšej bol sypaný íl. Voda z neho mala poháňať 7 stúp v
Bohunickej doline. Pre veľkú vzdialenosť od banských diel (asi 9 km) sa neskôr rozhodli priviesť vodu z tohto tajchu do
Podvinických a Mišpotockých stúp. Stavba bola realizovaná v rokoch 1768-1770. Celková dĺžka vodnej priekopy bola 12 266
metrov. Trasa viedla po vrstevnici ponad osadu Štampoch, pukanské Majere, cez vinice na Šafraniciach, Pukanec, do
Podviníc. V dolinách, v ktorých bol predpoklad prívalových vôd, viedli vodu vodnými válovmi ponad údolné potoky. Týchto
válovov bolo projektovaných dvanásť, a to od Štampochu počínajúc cez Hrnčiarovu dolinu, zadnú Boťkovu, prednú Boťkovu,
zadnú Poliakovu, prednú Poliakovu, Kamenný závoz, Majzíbeľskú, Veľkú Majzíbeľskú, Tretiu Majzíbeľskú, Hampoch, Babú
a Grunt. Pri pukanskej tehelni pod Greguškami sa mala do spomenutej priekopy vlievať voda z Kiebesa. Na mape z roku
1767 je podrobne vyznačená trasa priekopy a červenou farbou sú značené miesta s priepustnou pôdou, kde koryto malo
byť postlané ubitou hlinou, aby voda z priekopy nepresakovala, modrou farbou sú značené miesta s pôdou nepriepustnou.
Spád vodnej priekopy mal byť 15 palcov na 100 siah (asi 20 cm na 100 m). Na vode z priekopy posilnenej vodou
vytekajúcou zo štôlne Juraj (Ergištôlňa) bolo zakreslených 14 kaskád so stupami v mieste Podvinických záhrad. V
Mišpotoku pod sútokom predchádzajúcich vôd s Dolinskou už boli postavené tri stupy. Priekopa okrem zabezpečenia vody
pre stupy zachytávala vody tečúce z kopcov a tak chránila mesto pred prívalmi. Pozostatky Štampoského jarku sú
viditeľné i dnes.
_______________
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.