Sběratel.com

grofik napsal

Reverz môže kludne znázornovať silné hradby , čo môžeme považovať za odkaz okolitému svetu.

Zaujímavý názor, ale pochybujem o tom. Teória lancearegis sa mi zdá oveľa prijateľnejšia.

Archypov napsal

Podľa L. Vrteľa (Osem storočí slovenskej heraldiky) sa od 13. storočia dosť často v erboch, aj na minciach ukazujú nebeské telesá (aj tu sú s polmesiacom aj hviezdy) a vôbec sa to nedáva do súvisu s islamom. Takže ani ja by som to tu s islamom príliš nespájal.

slunce a hvezdy symbolizuji svetskou a duchovni moc prip. zosobneni krale, cisare VS papeze...

podobne motivy jsou napr. na peknych razbach ze slavonie

podrobneji viz:
Friedensburg, Ferdinand: Die Symbolik der Mittelalter Münzen. Berlin 1913, s.31-40.

Uhol pohladu , pokusím sa získať seriozne informácie o korune prípadne prvom tvare koruny , tento model je silne idealistický na dané obdobie.

Možne je , že sa mýlim

to lancearegis:
Vážne to celé dáva logiku a tiež sa prikláňam k tvojmu názoru. Toto by si mal podľa mňa publikovať.

oliver napsal

Archypov napsal

Podľa L. Vrteľa (Osem storočí slovenskej heraldiky) sa od 13. storočia dosť často v erboch, aj na minciach ukazujú nebeské telesá (aj tu sú s polmesiacom aj hviezdy) a vôbec sa to nedáva do súvisu s islamom. Takže ani ja by som to tu s islamom príliš nespájal.

slunce a hvezdy symbolizuji svetskou a duchovni moc prip. zosobneni krale, cisare VS papeze...

podobne motivy jsou napr. na peknych razbach ze slavonie

podrobneji viz:
Friedensburg, Ferdinand: Die Symbolik der Mittelalter Münzen. Berlin 1913, s.31-40.

Máš pravdu Oliver, ale najviac sa začína Ondrejom II.

jj, ta symbolika je ale starsi nez jeji pouziti na mincich...

Súhlasím bez výhrad.

dovolim si jeste male doplneni, protoze jsem mel to stesti byt na toto tema poucen v jine souvislosti a tak ted muzu vypadat chytreji nez jsem

na slavonskych mincich se to objevuje jiz u Ondreje II. (1205-1235), drive napr. na krasnych mincich Bohemunda III. (1163-1188) nebo treba na sirokych fenicich ze 40. let 12. stoleti, zminovanych napr. jiz zde.

ted se objevi nejake informace o vyuziti teto symboliky na poslednich ze zminovanych minci v clanku "Široké feniky z nálezu Ladná" (Folia Numismatica 2/2012)

Obrázky:

lancearegis napsal

Takže moja myšlienka: trochu sa to bude zdať ako odbočenie,ale verte mi... má to hlavu,aj pätu!
Svätoštefánska koruna-tak ju nazývajú,ale originálnu zobral uh.kráľ Šalamún-bola fuč, Gejza I. potreboval korunu a dostal byzantský diadém od Michala VII. Dukasa byz.cisára, korunovaný bol teda týmto diadémom roku pána 1075.
Tento diadém sa tiež nazýva grécka koruna.
Asi o 100 rokov neskôr bola koruna doplnená o zlatý bohate zdobený krížený plech hore s krížikom(vtedy vládol Belo III.) Za Bela III., teda aspoň tak hovorí rozbor emailov na doplnenej časti koruny,tzv. latinskej koruny sa s korunou udiali takéto veci.Mince Bela III. majú svoju reč,teda sú to rozprávajúce mince,táto minca- a o tom som čím ďalej,tým viac presvedčený ukazuje symbol moci,potom ako bol zmenený a dáva sa to všetkým najavo.
Zhrnuté a podčiarknuté: myslím si,že reverz denára H-69 znázorňuje kráľovskú-dnes nazývanu svätoštefánsu korunu tesne po pretvorení.

Obrázky:

Niečo z webu.

Emocionálne pôsobiaci symbol národnej hrdosti má ovšem veľmi pohnutú históriu. Pozrime sa teda bližšie na ten uctievaný predmet nazývaný korunou sv. Štefana. V prvom rade, hore vyobrazená koruna napriek svojmu menu nikdy nezdobila hlavu Štefana I. vyhláseného za svätého.*


Terajšia koruna bola vyrobená podľa bádateľov v roku 1270 pre potreby korunovácie kráľa Štefana V. v Stoličnom Belehrade. Staršie korunovačné klenoty boli jednoducho vynesené z Uhorského kráľovstva sestrou spomenutého kráľa Annou do Čiech, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Možno si to zistiť v súpisoch majetku kráľa českého a cisára rímskeho Karola IV.


A čo si to vlastne posadil na svoju pomazanú hlavu Štefan V.?

Bola to narýchlo zhotovená koruna z dvoch častí pochádzajúcich z rozličných historických období a miest... Dolná koruna v tvare čelenky má grécke nápisy a z toho sa odvodzuje jej názov corona graeca.

Vrchná časť koruny je v tvare kríža a má nápisy v latinčine, preto jej hovoria corona latina.


Z historického hľadiska je dôležitou platnička na corona graeca znázorňujúca Gejzu I., premožiteľa maďarského kráľa Šalamúna asi z roku 1075. Je na nej grécko-slovanský nápis „Geovitzas pistos krales tourkias“ /Gejza, vznešený kráľ Turkov/. Ďaľším zaujímavým detailom je platnička s vyobrazením poprsia cisára Byzancie Michaela Dukasa a na neho vzhliadajúcimi princom Konstantiosom a kráľom Gejzom. Tieto platničky boli vyrobené v Constantinopole v palácovej zlatníckej dielni po roku 1074 a pôvodne zdobili iný šperk ale nie čelenku ani korunu panovníka.


No za najzaujímavejší fakt v tejto story považujem to, že pôvodnú korunu Štefana I. si zrejme odniesol so sebou zosadený Šalamún do exilu v Rakúsku... To značí, že od roku 1075 originálna kráľovská koruna Štefana I. nebola pri korunováciách uhorských kráľov používaná...


V celej histórii maďarského vládnuceho rodu Arpádovcov bola používaná asi len 75 rokov, od roku 1001, kedy údajne korunoval Štefana I. pápež Silvester II., až do zapudenia kráľa Šalamúna. Tieto nové i keď rúhačské fakty o korune sú už všeobecne známe v odbornej verejnosti.

zaujímava diskusia, na denároch Belu III. typ Huszar 67-71 je po prvý krát v uhorskom mincovníctve vyobrazený dvojitý kríž

Obrázky:

Citát Štefana Holčíka?:,z knihy: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563-1830?

jano7B9: Ďakujem za presun vlákna.

facctory napsal

zaujímava diskusia, na denároch Belu III. typ Huszar 67-71 je po prvý krát v uhorskom mincovníctve vyobrazený dvojitý kríž

Obrázky:

Trochu som zmúdrel po výklade o ikonografii.

Najpravdepodobnejšia verzia ; pokiaľ otočíme mincu o 180% nebudú to ani hradby ani koruna , ale trón.

Obávam sa,že trón to nemôže byť a to minimálne z jedného dôležitého dôvodu: Ak si prejdeme všetky arpádovské uhorské mince,ktoré uvádza Huszár alebo Unger nenajdeme medzi nimi ani jednu,na ktorej by bol zobrazený kríž-symbol kresťanstva dolu-na jej spodnej strane,ale práve naopak,kríž sa vždy nachádza hore. Niektoré mince majú kríže štyri-na každú svetovú stranu jeden alebo ak chcete hore dolu vľavo vpravo.
Ja by som v žiadnom prípade tento denár neotáčal o 180 stupňov,aj keď musím pripustiť,že som môj názor na reverz trochu prehnal,stále verím,že obraz reverzu predstavuje kráľovskú korunu.

Pre porovnanie si dovolím priložiť reverz fenigu razeného koncom 12.storočia v susednom Korutánsku Ulrichom II. (1181-1202). Podľa popisu by na ňom mal byť val s dvomi vežami. Je tá podobnosť len náhodná?

Obrázky: