Sběratel.com

FINANCIE: Komerční banka začne predávať zlaté tehly a zlaté mince
13.3.2009
Praha ; Kríza prinútila ľudí, aby hľadali čo najbezpečnejší spôsob investovania a banky sa tomu začínajú prispôsobovať.


Komerční banka (KB) bude ľuďom ponúkať popri cenných papieroch a účasti v investičných fondoch aj zlaté tehly a zlaté mince. Reaguje tak na čerstvú vlnu záujmu o drahé kovy, ktoré sú v neistých časoch populárne. "Vzhľadom na záujem klientov, najmä súkromných, rozhodli sme sa v najbližších dňoch ponúknuť nákup a spätný predaj zliatkového investičného zlata," potvrdila českému denníku Hospodářské noviny hovorkyňa KB Monika Klucová.

Nepôjde o nijakú virtuálnu investíciu - klienti si budú môcť odniesť kus rýdzeho kovu domov. Ak však budú chcieť záruku, že banka časom kúpi zlato späť, musia si ho nechať v banke v úschove.

Ponuka sa zatiaľ vzťahuje len na "súkromnú klientelu", teda ľudí, ktorým banka spravuje aspoň 10 miliónov Kč (361.795 eur) majetku. Ďalšou podmienkou je, že klient má skúsenosti a s bankou už investoval do zahraničných cenných papierov.

Podľa Klucovej má zlato slúžiť ako "zábezpeka voči významným poklesom štandardných trhov". Banka však varuje klientov, že po prípadnom zotavení akciových búrz, môže cena zlata opäť klesnúť. Preto bude banka ľuďom radiť, aby si do zlatých mincí a tehál vložili len 5 až 10 % úspor.

Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.

Pekné opatrenie Banky kúp zlato a nehaj u nás.... peniaze spolu zo zlatíčkom.

FINANCIE: UBS počíta s rastom cien zlata do piatich rokov na 2500 USD za uncu
13.3.2009 - Ostatné
Londýn - Ceny zlata by do piatich rokov mohli vzrásť na 2500 USD (1989,65 eura) za uncu, ak bude dolár ďalej oslabovať a inflačné výkyvy pokračovať. Uviedla to dnes švajčiarska banka UBS.


Ak sa predpoklady vývoja deflácie/inflácie vrátia na úroveň z obdobia 1970/1980 a hodnota dolára pôjde nadol o ďalších 15 %, ceny zlata by mohli dosiahnuť hranicu 2500 USD/unca (1 unca = 28,35 g), informoval analytik UBS Daniel Brebner.

Brebnerove prognózy tak hovoria o dvakrát vyššej cene, než zlato dosiahlo v marci minulého roka. Vtedy sa cena drahého kovu zastavila na úrovni 1030 USD za uncu.

Ekonometrický model analytika, ktorý počíta najmä s rastom cien zlata, zároveň nevylučuje ani ich pokles, no pod 500 USD/unca nepôjdu.

Spotové ceny zlata klesli dnes do 12.39 h SEČ na 913,00/914,00 USD/unca, pričom v pondelok večer uzatvorili v New Yorku na úrovni 922,95 USD/unca.

Informovala o tom agentúra Reuters.

(1 EUR = 1,2565 USD)

FINANCIE: Unca zlata zdržela vo štvrtok v New Yorku o 13,30 USD
16.3.2009
New York- Unca (31,1 g) zlata s okamžitým odberom stála vo štvrtok na záver obchodného dňa na newyorskej komoditnej burze 923,70 USD (722,66 eura) a v porovnaní so záverečnou cenou zdražela o 13,30 USD.

Najväčší svetový fond obchodujúci so zlatom SPDR Gold Trust dnes informoval, že spravuje 1041,53 ton zlata svojich klientov, čo bolo v porovnaní so stredou o 3,36 tony viac. V celkovej hmotnosti tohto kovu sa dostal fond na svete na šieste miesto, keď vo štvrtok predstihol Švajčiarsko. Podľa poslednej zverejnenej správy ho mali vo Švajčiarskej národnej banke koncom decembra minulého roku 1041,10 tony.

Pred Švajčiarskom boli doteraz ako najväčší oficiálni držitelia zlatých tehál a zlatých prútov USA, Nemecko, Medzinárodný menový fond, Francúzsko a Taliansko.

Podľa analytikov pohyb ceny unce zlata je najlepším signálom o smerovaní svetovej, ale hlavne americkej ekonomiky.

Informovali o tom agentúry Reuters a AP.

FINANCIE: Rast hodnoty dolára stlačil cenu zlata
23.3.2009 - Ostatné
Londýn - Unca (31,1 g) zlata sa dnes krátko predpoludním SEČ predávala po 954,25/955,75 USD (698,01/699,11 eura) a v porovnaní s východiskovou cenou zlacnela o 4,35 USD. Pokles ceny zlata súvisí s rastom kurzu dolára voči euru.


Zlato však výrazne zdraželo odvtedy, čo americká centrálna banka Fed informovala o zámere nakúpiť za 300 miliárd USD americké štátne dlhopisy s dlhou lehotou splatnosti. Sú obavy, že trhy zaplavia doláre, ktoré spôsobia silné oslabenie americkej meny a rast spotrebiteľských cien v Spojených štátoch.

"Keď sa centrálne banky na celom svete budú chcieť vyhnúť deflácii, musia sa usilovať o infláciu, a to priamo dvíha cenu zlata," povedal Nick Moore, analytik RBS Global & Markets. Dodal, že "iba skutočná mena, ktorou je zlato, má z toho úžitok".

Záujem investorov o zlato je veľký. SPDR Gold Trust tento rok zvýšil svoje portfólio o 323 ton, kým vlani bol jeho prírastok 17 ton.

Informovala o tom agentúra AP.

(1 EUR = 1,3671 USD)

Nie je to práve o drahých kovoch,ale taktiež aktuálne.

Už rýchlo sa blíži Veľkonočný pondelok,
a vajcia sa obliekajú do farebných košieľok.
Ej, krúťte sa, kolovrátky, ej, krúťte sa, praslice,
už sa vajcia obliekajú, aby z nich boli kraslice

Fialové zlato - veľký hit Singapuru
Tí z Vás, ktorí sa mierne orientujú v zlate vo forme materiálu vedia, že zlato ako materiál môže mať rôznu farbu, pričom výsledok závisí od pomeru zlata a rôznych prímesí / kovov. Známe sú hlavné farby zlata žltá, červená, ružová a biela. Z týchto sa potom opäť v závislostí od pomeru zlata a prímesí dajú dosiahnuť tmavšie, alebo aj svetlejšie odtiene. Viete si však predstaviť zlato fialovej farby? Hovoríte, že je to nereálne? Opak je pravdou - fialové zlato nielenže existuje, ale dokonca sa z neho vyrábajú aj šperky. Poďme sa pozrieť na informácie o jeho vzniku a na prekrásne šperky, ktoré sa z fialového zlata vyrábajú.

Fialové zlato obsahuje 80 percent čistého / rýdzeho zlata a 20 percent iných prímesí. Vzniká pri chemickej reakcii kde sa zlato kombinuje s kovmi ako paládium, alebo hliník.

Otcom zlata je profesor metalurgie na Singapurskej polytechnickej škole a ako také sa predáva v šperkoch v šperkárstvach Aspial - Lee Hwa, ktoré patria medzi najväčšie v Singapure. Samotná šperkárska firma Aspial - Lee Hwa vlastní aj patent na fialové zlato (podľa správ agentúry Reuters). Výskum začal v roku 2000.Fialové zlato však nie je také poddajné ako klasické formy zlata a skôr sa využíva v kombinácii s inými farbami zlata, teda nedá sa povedať, že by sa čisto z fialového zlata dal vyrobiť prsteň. Aj to je dôvod prečo sa fialové zlato nepredáva ako materiál (na gramy / unce), ale len ako už vsadený do šperku.

Zlato je všade na svete zlaté
"Zlato poslúžilo po tisíce rokov ako bezpečný uchovávateľ bohatstva, zatiaľ čo osud papierových peňazí bol prakticky vždy iba dočasný. Väčšinou skončil s veľkou infláciou a so znehodnotením," uviedol analytik spoločnosti colosseum Štěpán Pírko.

"Zlato je viacmenej iba jedno a na celom svete je rovnaké - preto je veľmi zrozumiteľné," doplnil analytik spoločnosti Cyrrus Ondřej Moravanský. Kov zlata je obtiažne sfalšovateľný - vyznačuje sa oslňujúcim leskom, vysokou odolnosťou proti znečisteniu, nezvyčajnou hustotou a kujnosťou. Od nepamäti bol symbolom bohatstva, luxusu a moci. Súčasne sa ale hovorí, že nechať sa ovládať zlatom je cesta do záhuby.

Cena je vraj nadhodnotená

Pokiaľ by niekto chcel na ďalší rast cien zlata vsadiť, mal by vziať na vedomie, že tento drahý kov je z dlhodobého pohľadu zrejme nadhodnotený. "Krátkodobo je trh veľmi prehriaty a je veľmi pravdepodobný pokles ceny. Ten zvyčajne býva päť až 15-percentný. V prípade poklesu bude však zlato opäť atraktívne a dlhodobo očakávame jeho mierny rast," myslí si Pírko.

Ani úvaha, že kúpou a následným predajom zlatého šperku sa dá zarobiť, nemusí byť celkom správna. Ceny šperkov sa riadia aj inými zákonitosťami než cenou suroviny, napríklad cenou práce pri remeselnom spracovaní alebo módou. Naviac v okamihu, keď šperk opúšťa pult, stráca značnú časť svojej hodnoty a ťažko sa mu podarí predať za rovnakých podmienok, upozornila prípadných záujemcov analytička firmy Next Fiancne Markéta Šichtařová.

Francúzska Trója a Starogrécka unca

Zlato sa meria štandardnými jednotkami, tedav prípade hmotnosti na gramy a kilogramy. Okrem toho sa ale pre zlato a tiež pre ďalšie drahé kovy a drahokamy používa tradičná jednotka hmotnosti trójska unca. Tá je pomenovaná podľa hmotnostnej jednotky používanej v stredoveku na trhoch vo francúzskom meste Troyes.

Jedna trójska unca sa rovná 31,1034768 gramu, jeden kilogram je viac než 32 trójskych uncí. Označení "unca" pochádza z antického Grécka, kedy znamenala nielen hmotnostnú, ale aj peňažnú jednotku.

Slabý vzostup cien akcií udržuje zlato okolo 890 USD za uncu
Tokio 16. apríla Unca (31,1 g) zlata sa predávala dnes pred záverom obchodného dňa na tokijskej burze vzácnych kovov po 891,20 USD (676,54 eur). V porovnaní so stredajšou záverečnou cenou na burze v New Yorku zdražela o 60 centov.

Nikkei, hlavný index tokijskej burzy cenných papierov, dnes vzrástol o 0,14 %, hoci predtým bol jeho vzostup 3-%. Mierne vzrástli aj akciové indexy búrz východnej a južnej Ázie. K určitému zmierneniu optimizmu v regióne došlo po tom, keď Čína informovala, že v prvom štvrťroku jej hrubý domáci produkt vzrástol o 6,1 %. Analytici tvrdia, že na túto krajinu je to slabý výkon, aký nezaznamenala už dlhé roky.

Vzostup ceny zlata v súčasnosti podľa analytikov neovplyvňuje akciový trh, ale hlavne priamy dopyt po ňom na svetovom trhu. Kupuje ho teraz hlavne India, kde sa o necelé dva týždne začne sezóna nákupu šperkov k nadchádzajúcemu svadobnému obdobiu.

Z technického hľadiska sa cena unce zlata stále udržuje nad svojou 100-dňovou priemernou hodnotou, ktorá je 886 USD.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Singapur 29. apríla - Unca (31,1 g) zlata skončila dnes na záver obchodovania na ázijskej burze vzácnych kovov na hodnote 893,25 USD (689,85 eura). V porovnaní so záverom obchodovania v utorok (28.4.) na burze v New Yorku zdražela o 2,15 USD. V utorok končila unca v Singapure 896,40 USD.

Snaživá to ženská.....

New York 30. apríla Žena z predmestia New Yorku ukradla veľkovýrobcovi šperkov zlato v hodnote 12 miliónov dolárov (9,05 milióna eur) za obdobie šiestich rokov, počas ktorých uňho pracovala. Informovali o tom v stredu americkí prokurátori.

Teresu Tambuntingovú obvinili zo závažných trestných činov, z krádeže a protizákonného vlastnenia odcudzeného majetku. Žena kradla zlato zo šperkárskej firmy Jacmel Jewelry v newyorskej štvrti Queens a zakaždým ho ukryla pod podšívku svojej kabelky.

Firma v januári zistila, že jej chýba tovar takmer za 12 miliónov dolárov (9,05 milióna eur).

Ku krádežiam podľa prokurátorov dochádzalo od roku 2004 do utorka tohto týždňa a vďaka policajnej prehliadke v dome ženy na severnom newyorskom predmestí Scarsdale sa našlo 200 kilogramov zlata.

Ta byla ale blbá,schovávat to doma.

Zrejme mala záväzok pri tristo kilogramoch končí a pekný život začína.

Unca zlata znovu prekročila hranicu 900 USD
Singapur 5. mája - Unca (31,1 g) zlata sa predávala dnes na ázijskej burze vzácnych kovov po 905,60 USD (684,87 eura). V porovnaní s pondelkovou záverečnou cenou na burze v New Yorku zdražela len o 25 centov.

V pondelok sa v rovnakom čase v Ázii predávala po 891,60 USD. Unca zlata však v pondelok v New Yorku zaznamenala takmer 2-% rast. Analytici uvádzajú, že je to dôsledok oslabenia dolára a silnejšieho nákupu kovu na výrobu šperkov v Indii.

Analytik Adrian Koh z Phillip Futures v Singapure upozornil na to, že cena zlata v súčasnej vývojovej fáze zrejme ešte nedosiahla maximálny vzostup. Veľa bude záležať na výsledkoch stresových testov hlavných amerických bánk. Majú byť uverejnené v najbližších dňoch. Koh predpokladá, že cena unce zlata vzrastie na 910 až 915 USD.
Analytici poukazujú na nedodržiavanie princípu, podľa ktorého pri vzostupe cien akcií by mala cena zlata klesať. V súčasnosti dochádza k pomerne silnému zhodnocovaniu podielu firiem, ale dražie aj zlato. Existujú teda aj ďalšie faktory, ktoré v konkrétnej situácii ovplyvňujú jeho cenový trend. Jedným z nich je pokles kurzu dolára.

LONDYN. Práve dnes pred desiatimi rokmi vedenie Bank of England (BoE) oznámilo, že sa rozhodlo predať časť zlatých rezerv krajiny. K predaju zlata došlo v období "nálady proti zlatu" medzi európskymi centrálnymi bankami.

Príklad britskej centrálnej banky neskôr nasledovali aj centrálne banky Francúzska, Španielska, Holandska a Portugalska. V tom čase sa unca (31,1 g) zlata predávala po 280 USD (210,18 eura), teraz je jej cena asi 900 USD.

Európske banky predali 3800 ton zlata a dostali zaň 56 miliárd USD.

Ak sa zoberie do úvahy, že za ne kúpili štátne investičné dlhopisy, potom k tejto sume treba prirátať ešte zisk 12 miliárd USD. Ale pretože cena zlata je dnes oveľa vyššia, fakticky sa ochudobnili o 40 miliárd USD.

Najviac relatívnej straty utrpela Švajčiarska národná banka, ktorá predala 1550 ton tohto kovu. Keby ho mala doteraz, jej bilančný výsledok by bol o 19 miliárd USD vyšší. Briti stratili len 5 miliárd USD.

Britské ministerstvo financií v stredu bránilo rozhodnutie spred desiatich rokov. Podľa neho to bol spôsob, ako diverzifikovať rezervy a znížiť riziko. Riziko podľa ministerstva jednorazovým opatrením kleslo asi o 30 %. Švajčiarska centrálna banka teraz odmietla komentovať rozhodnutie o predaji zlata v roku 1999. Obmedzila sa iba na informáciu, že jeho ďalší predaj už neplánuje.

Zlato má mimoriadne vysoký podiel na rezervách európskych centrálnych bánk. Jeho priemer na nich dosahuje 60 %, kým vo svete je tento priemer 10,5 %.

Spojené štáty, ktorých zlaté rezervy sú najvyššia na svete, sa pred desaťročím rozhodli nenasledovať Európanov. BoE nenasledovali ani talianska a nemecká centrálna banka, lebo sa v nich viedla polemika, čo s peniazmi, ktoré sa získajú za predaj zlatých rezerv.

Prvýkrát za dlhé roky čínsky Štátny úrad devízových rezerv, ktorý spravuje celkové devízové rezervy krajiny v objeme 1,95 bilióna USD, zverejnil, že od roku 2003 zvýšila krajina zlaté rezervy zo 600 až na 1054 ton. Podiel zlata dosahuje na celkovej hodnote devízových rezerv krajiny len 1,6 %. Podľa Čínskej asociácie pre zlato by Čína mala vytvoriť zlaté rezervy asi 5000 ton. Zlato v japonských devízových rezervách má podiel len 2,2 %.

Predpokladá sa, že Čína v najbližšom období nakúpi zlato od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý ho chce predať 400 ton. Peniaze potrebuje na poskytovanie úverov krajinám, ktoré výrazne ohrozí súčasná finančná a hospodárska kríza.

Informovali o tom britský denník Financial Times.

Cena unce zlata prerazila bariéru 925 USD
Tokio 13. mája.Cena unce (31,1 g) zlata sa predávala dnes popoludní miestneho času na tokijskej burze vzácnych kovov po 927,20 USD (677,63 eura).
V porovnaní s cenou na záver utorkového obchodovania v New Yorku zdražela o 5,35 USD. Najvyššiu cenu dosiahla unca dnes v Tokiu 928,30 USD.
Rast ceny zlata súvisí s ďalším poklesom kurzu dolára. Analytik spoločnosti Commodity Warrants Australia Toby Hassall uviedol, že dolár v posledných dvoch týždňoch zoslabol a zlato je takou isto menou ako dolár. Pokles kurzu americkej meny sa musí prejaviť v raste ceny zlata, pokiaľ nezapôsobia niektoré špecifické faktory, ktoré toto pravidlo relativizujú.

Cena unce zlata sa šplhá hore, stojí už vyše 950 USD
26.5.2009
Unca (31,1 g) zlata sa predávala dnes na tokijskej burze vzácnych kovov po 954,20 USD (682,94 eura), čo bolo o 1,65 USD menej ako v piatok (22.5.) na záver obchodovania v New Yorku. V piatok počas obchodovania dosiahla cena unce zlata 961,30 USD a bola najvyššia od 20. marca tohto roku.

Analytici dávajú súčasný rast ceny zlata do súvislosti s oslabovaním výmennej hodnoty dolára. Unca zdražela za posledných 30 dní takmer o 100 USD. Hodnota dolára bola dnes voči košu mien piatich hlavných amerických obchodných partnerov blízko päťmesačnej najnižšej hodnoty. Investori sa nezbavili obáv, že Spojené štáty môžu stratiť svoj vynikajúci rating AAA. Ak by k tomu došlo, začali by výpredaj svojich dolárových rezerv.

Analytik spoločnosti Investic Australia Darren Heathcote uviedol, že ak cena unce zlata prerazí úroveň 962 USD, bude smerovať k dôležitej psychologickej hranici 1000 USD.

Dôležitým faktorom nálad najlepšie informovaných investorov je aj vývoj zásob zlata fondu SPDR Gold Trust, ktorý je najväčším správcom tohto kovu na svete. Informoval, že v piatok vzrástli jeho zásoby na 1118,76 tony, čo bolo o 13,14 tony viac ako vo štvrtok (21.5.). Fond mal zatiaľ pod svojou kontrolou najviac zlata začiatkom apríla, 1127,68 tony.

OBCHOD: Predaj luxusných šperkov rastie, boháči hľadajú bezpečné investície
Globálna finančná kríza už "odhryzla" poriadny kus z majetku svetových boháčov. Hodnota ich akcií, podielových listov a ďalších finančných produktov výrazne klesla. Preto teraz hľadajú všetky možné spôsoby, ako svoje peniaze zhodnotiť. Jedným z nich je aj nákup šperkov.
"Kríza opäť obrátila pozornosť na položky, ktorých hodnota je udržateľná," tvrdí predseda nemeckej asociácie klenotníkov Karl-Eugen Friedrich. A hoci v obchodoch so šperkami nával nebadať, mnohé z nich zaznamenali tento rok rast predaja. Pre ich zákazníkov sú klenoty investíciou, ktorá je bezpečná a nestráca hodnotu.
Svedčia o tom údaje z luxusných klenotníctiev, ktoré ponúkajú šperky a hodiny renomovaných značiek, ako sú Cartier, Bulgari či Chopard. Ich predaj je aj v čase krízy stabilný, či dokonca sa zvyšuje.
Jednu zmenu však aj tieto obchody zaznamenali - zákazníci sa viac orientujú na nadčasové "kúsky", ktorých hodnota stúpa, ako na módne výstrelky.
Podľa Friedricha šperky sú atraktívna investícia, pretože na rozdiel od finančných produktov zostávajú v rukách klientov a sú im kedykoľvek k dispozícií. Aby sa lepšie poistili, že ich investícia nestratí hodnotu, častejšie uprednostňujú veľmi cenné klenoty. Najradšej také, z ktorých existuje len jeden kus na celom svete. "Dopyt po origináloch, často vyrobených na objednávku, mierne rastie," dodal Friedrich.
Pri investícii do kvalitného šperku, ktorý nestráca na cene, však musia zákazníci siahnuť hlbšie do vrecka. Suma, ktorú musia vyčleniť na jeho kúpu, začína niekde pri hranici 7000 eur (210.882 Sk) a viac.
No hoci nemeckí klenotníci majú tento rok dôvod na úsmev, odvetvie ako celok je už menej spokojné. Hlavným dôvodom je zníženie svetového dopytu, takže firmy, ktoré sú odkázané na export, prežívajú ťažšie časy ako tí, ktorí zásobujú najmä nemecký trh.
Aj Friedrich je v tomto smere optimista. "Dúfame, že dosiahneme za tento rok rast predaja v porovnaní s minulým rokom o približne 3 %," uviedol. Na ilustráciu, tržby z predaja šperkov a hodiniek v Nemecku sa vlani vyšplhali na 4,6 miliárd eur (138,58 miliardy Sk).

Ceny zlata by začiatkom roka 2011 mohli dosiahnuť 1650 USD za uncuNew York 7. októbra .Ceny zlata by mohli začiatkom roka 2011 dosiahnuť až 1650 USD (1122,91 eura) za uncu (31,1 g) vzhľadom na to, ako rýchlo rastie dopyt po alternatívnych investíciách oproti doláru a iným menám.

Povedal to dnes pre agentúru Bloomberg James Sinclair, investor v oblasti komodít a šéf kanadskej spoločnosti Tanzanian Royalty Exploration.
"Trhy postupne odchádzajú od dolára ako najviac preferovanej meny," povedal Sinclair. "Zlato je stále väčšou konkurenciou".
Ceny termínovaných obchodov so zlatom dnes dosiahli nový rekord 1049,70 USD/uncu. Mnohí investori nakupujú zlato najmä v obave, že rastúci dlh Spojených štátov bude v nasledujúcom období stále tlačiť kurz dolára smerom nadol.

Cena zlata pokračuje v prelamovaní rekordov 14.10.2009
- Cena zlata dosiahla novú rekordnú úroveň 1063,90 USD (720,56 eura) za uncu (31,1 g). O 11.28 SELČ sa unca obchodovala za 1063,72 USD.
Príčinou je oslabenie dolára voči euru, čo zvýšilo atraktivitu žltého kovu ako alternatívnej investície. Ďalšími podpornými faktormi sú rast ceny ropy a zvýšenie dopytu po fyzickom zlate po roku nízkeho dopytu po šperkoch, tvrdia analytici.

Spotová cena zlata sa predpoludním nachádzala na 1062,70 USD za uncu oproti 1055,25 USD za uncu v pondelok (12.10.) podvečer v New Yorku.

Vôbec nepohrdnem takým darčekom,pokiaľ sa rozhodne niekto s príjemniť mne Vianoce

Londýnsky obchodný dom Harrods zaradil do predaja zlaté tehličky

Londýn 15. októbra ;Aby bola vianočná nákupná sezóna ešte jagavejšia ako inokedy, prišiel londýnsky luxusný obchodný dom Harrods s novým typom sortimentu - zlatými tehličkami.
Ako Harrods dnes informoval, spojil sa so švajčiarskym spracovateľom drahých kovov Produits Artistiques Metaux Precieux s cieľom umožniť predaj zlatých tehličiek s hmotnosťou 12,5 kg. Vychádzajúc z dnešnej popoludňajšej ceny zlata na trhu v Londýne budú zlaté tehličky stáť okolo 423.385 USD (284.839,21 eura). Zákazníci si ich budú môcť kúpiť prostredníctvom finančnej pobočky obchodného domu Harrods Bank, ktorá sa nachádza priamo v obchodnom dome.
"Finančné prostredie zvýšilo medzi súkromnými investormi v Británii záujem o zlato," povedal jeden z predstaviteľov Harrods Chris Hall. "Doteraz však Londýn nepatril k mestám, kde by takýmto investorom vychádzali veľmi v ústrety," dodal.
Mnohí investori sú presvedčení, že v súčasnosti, keď hodnota dolára je na veľmi nízkej úrovni, je ideálne investovať do "bezpečnejšieho prístavu". Tým sa ukazuje práve zlato. Podľa mnohých je drahý kov istejšou investíciou než napríklad iné meny, ale aj akcie alebo nehnuteľnosti.

História puncovníctva na Slovensku

Počiatky puncovníctva na Slovensku začínajú za vlády prvého Uhorského kráľa sv. Štefana, ktorý mal snahu pritiahnuť do krajiny čo najviac remeselníkov, ktorí priniesli rôzne zvyklosti a odborné poznatky.

Za vlády je to nasledovníkov Arpádovcov a Anjuovcov (1300-1342) prichádzali zlatníci z Talianska a Francúzska, neskôr zlatníci Nemeckého pôvodu.

Od 15. storočia sa objavujú na výrobkoch z drahých kovov rôzne vyrazené značky, ktorými výrobca deklaroval svoje meno, čas a miesto výroby. Častejšie však značky potvrdzovali len udané rýdzosti predmetu z drahého kovu.

Na území Slovenska a celého Uhorska najstaršie písomné údaje o označení zlatníckych predmetov sa nachádzajú v právnej knihe Spišských Sasov z roku 1370. Najstarším predpisom na opatrenie predmetu vedľa poznávacej značky aj znamienkom cechu (signum commune cehae) vydal Uhorský kráľ Vladislav II. v roku 1504.

Od 16. storočia sa už zlatnícke výrobky všeobecne označovali v cechoch a jednotná bola povinnosť cechových majstrov skúšať výrobky a označovať ich majstrovskými značkami.
V 18. storočí sa začal označovať zlatý a strieborný tovar úradným puncom. Puncovanie vykonávali spoločne cechy a mincovne.
Začiatkom 19. storočia sa prijali opatrenia proti nekalej manipulácii s drahými kovmi a zaviedlo sa úradné puncovanie.

V roku 1783 bol vo Viedni zriadený puncový úrad, ktorý bol ale v roku 1790 zrušený. V roku 1806 vydal František II. manifest, ktorým bol zriadený Hlavný puncový úrad vo Viedni a puncové úrady v Prahe a v Brne. Puncovým zákonom z roku 1866 boli upravené predpisy a vydané nové puncové značky.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v 1867 puncovňa v Budapešti bola povýšená na Hlavný puncový úrad pre Uhorsko a skúšanie a puncovanie na Slovensku zabezpečovali filiálky v Bratislave, Košiciach, Levoči, Novej Bani, Prešove a Banskej Štiavnici. Puncovalo sa rakúskymi značkami z roku 1866.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku ČSR v roku 1918 puncové značky a puncový zákon zostal v platnosti do roku 1920. Vyhláškou MF č. 596/1920 Zb. boli stanovené nové úradné značky pre zlatý a strieborný tovar z drahých kovov a Bratislavská puncovňa bola podľa zákona z roku 1919 podriadená puncovému úradu v Prahe. Puncový úrad Praha mal ešte podriadenú expozitúru v Košiciach.

Od roku 1932 sa zverilo skúšanie striebra firme Sandrik v Dolných Hámroch a ďalšej expozitúre v Banskej Štiavnici. Táto expozitúra vyvíjala svoju činnosť pri štátnom banskom riaditeľstve až do jej zrušenia v roku 1940.

Po zániku ČSR celá činnosť puncovej služby sa sústredila v Puncovom úrade v Bratislave. Podľa zákona č. 115/1940 Zb. z. zriaďuje sa v Bratislave riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby, ktorému puncový úrad podliehal. Vrchný dozor malo Ministerstvo dopravy a verejných prác. Po oslobodení ostalo organizačné riešenie bezo zmeny, zmena nastala v roku 1955 vyhláškou MF č. 123/1955 Zb. o štátnej službe pre drahé kovy.

Puncový úrad v Bratislave je jediným pracoviskom na Slovensku a je podriadený PÚ v Prahe. Vyhláškou č. 93/1962 sa stanovia úradné značky drahých kovov a znamienka štátnych skúšobien. Upravuje sa činnosť a pôsobnosť štátnej služby pre drahé kovy. Uznesením vlády SR č. 347/1969 Zb. bola ustanovená Štátna skúšobňa pre drahé kovy v Bratislave ako samostatný orgán s územnou pôsobnosťou pre SSR. Puncový úrad v roku 1970 zriaďuje pobočku v Trenčíne, v roku 1972 pobočka v Košiciach.

Po rozpade Československej federácie zákonom č. 125/1993 sa zriaďuje Puncový úrad SR, ktorého sídlom je Bratislava a činnosť Puncového úradu upravuje Puncový zákon č. 539/1992 Zb., ktorý bol posledným Federálnym zákonom pred rozpadom Československej federácie. Puncovému úradu sú podriadené 2 pobočky - v Trenčíne a Košiciach a expozitúra v Leviciach, ktorá bola zriadená 1. septembra 1992.