Je to presne to puzdro ako na tejto fotke od vas..ta spodna dýka a potom ta samostatna...stale ta ista dýka...
Obrázky:
Dýka Hlinkovej gardy - Slovenský štát - Fake
Moderátoři: Admin - Zdeněk Jindra, smith.
Stránka: « < ... 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ... > »
Autor | Příspěvek |
---|---|
#126 12. 3. 2020, 16:04
|
|
Registrovaný uživatel | |
#127 13. 3. 2020, 10:05
|
|
Registrovaný uživatel |
@Altmann: suhlas. Mali sme rovnakú situáciu v rodine. Strýko, rozumný chlap, kúpil za dosť peňazí odznak, o ktorom bol presvedčený že je dobrý. Chalani vrátane Miloša mu ho určili ako kópiu - podľa fotiek. Viem ako to prežíval, bránil sa, bojoval, nespal, zháňal informácie. Stále trval na svojom a nepočúval okolie, odpovedal urazene a ješitne, že všetci okolo ho klamú. Potom prišla fáza akceptácie a skutočné riešenie problému. Odznak sa podarilo vrátiť, škoda vznikla iba na poštovnom do USA. Preto v podstate chápem aj Mariana7.
@grofik: ano, nejaké eso by sa našlo. Ide o to, že keď niečo gága ako kačka, vyzerá to ako kačka, lieta ako kačka, ono to napokon fakt kačka bude Kópie sa robia v sériách a vykazujú zhodné znaky. Uvediem starý známy model kópie "Pobaltie". Hlave orla chýbal "golierik". Na základe fotky sa dalo sfleku určiť či to je kópia (prikladám obrázok). A tiež sa ludia bránili že to kúpili pred 40 rokmi od deda, ktorý našiel dýku na povale domčeku na stračej nôžke. Dnes je typov napodobenín viac, ale stále majú svoje markantné odlišnosti. Keď sa prevalili informácie že fejkom chýba golierik, začali sa rôzne vybrusovať a o tento ukazovateľ sme prišli. Nechcem prísť o ďalšie Obrázky: |
#128 13. 3. 2020, 10:13
|
|
Registrovaný uživatel |
napodobenina v ponuke starého známeho kšeftára antik-solo na ebay.com
Prodejce:antik-solo https://tinyurl.com/uyaawzp Obrázky: |
#129 13. 3. 2020, 11:49
|
|
Registrovaný uživatel |
Absolutně nechápu proč a z jakého důvodu by měly být dýky loutkového fašistického Slovenského Štátu respektive jeho polovojenské Hlinkovy Gardy vyvážené do Linzu v Rakousku (v té době součásti Třetí Říše)??
Pokud je někdo znalec a specialista na Leonarda Da Vinci neznamená, že mu musí jeho 20 obrazů viset doma v ložnici. Mizerná kopie se dá rozpoznat i z mizerné fotky. |
#130 13. 3. 2020, 13:57
|
|
Registrovaný uživatel |
pee55@ HG bola aktívna aj v zahraničí, robili sa pre nich napr. špeciálne odznaky. Ak v Linzi bola nejaká bunka co si požiadala o pridelenie mohli jej vyhovieť. Nemám k tomu žiadny podklad, ale nevylučujem že sa tak nemohlo stať.
Ten DaVinci je krasny priklad. Samozrejme neznamena že doma nič nemam . Rozoznavanie originality je vecou praxe a štúdia, všímanie si detailov, koncentračná analýza, poznanie materiálov z čoho sa ktorý diel robil atd. Ono totiž nie je kov ako kov Oceňujem že sa do diskusie zapájajú stále noví a noví ľudia ! O tému je záujem a je to dobre. Dnes zbiera HG kadekto a občas môže pár informácií zabrániť vysokým stratám. Inokedy už je neskoro, ale človek aspoň zistí čo má doma. |
#131 13. 3. 2020, 14:01
|
|
Moderátor |
pee55
Nějak toho nechápete vela. Měl by jste si vše nejprve pročíst, proste se učit od lidí, kteří něco znají. Já to nejsem, já se učím. Zkuste to je to dobrá věc. |
#132 13. 3. 2020, 19:17
|
|
Registrovaný uživatel |
Ja som myslel puzdro čo si ty dal foto...
« Poslední úpravu provedl(a) grofik v 14. 3. 2020, 9:38. » |
#133 14. 3. 2020, 0:07
|
|
Registrovaný uživatel |
@Mariano7: pozri máš pár možnosti a ty si vyberieš tu najhoršiu. Nič si nevysvetlil. Z môjho pohľadu je teda všetko jasné. Ako vidíš kým sme nemali dobre fotky nik si nedovolil dýku určiť ako fejk. Pri dobrých fotkách to už nie je problém. Toto fórum pomáha ľuďom určiť original/fake. Nie si prvý ani posledný co si háji svoju zbierku. Ale skutočne pre teba nemáme dobre spravy, ak si dýky kúpil v dobrej viere.
|
#134 14. 3. 2020, 9:13
|
|
Registrovaný uživatel |
Keby ste ich mali v rukách a zmeriate závit....tak zmenite názor, ale mne je to jedno,chcel som nasadit nejakú tému,a trochu sa pochváliť o .....
« Poslední úpravu provedl(a) grofik v 14. 3. 2020, 9:41. » |
#135 14. 3. 2020, 15:24
|
|
Registrovaný uživatel |
Aké meranie závitu? Tu závit nikoho nezaujíma. Rozdielnosti sú niekde úplne inde. A naopak, zhoda s ostatnými fejkami od jedného producenta
|
#136 14. 3. 2020, 18:41
|
|
Registrovaný uživatel | |
#137 14. 3. 2020, 18:49
|
|
Registrovaný uživatel | |
#138 14. 3. 2020, 22:43
|
|
Registrovaný uživatel | |
#139 14. 3. 2020, 23:08
|
|
Registrovaný uživatel |
Zahraničná Hlinkova garda (ZHG)
Predchodcom Zahraničnej Hlinkovej gardy bol Kultúrny a sociálny spolok Andreja Hlinku, založený v Nemecku vo februári 1939. Vznikol ako rekcia na rozhodnutie Ríšskej vlády rozpustiť všetky slovenské spolky s tým, že povolená bola existencia len jedného spolku. V tom istom roku bol spolok pretransformovaný na Zahraničnú Hlinkovu gardu. Hlavným cieľom činnosti ZHG bolo vykonávanie kultúrnej, národnej a sociálnej činnosti. Jej pričinením boli otvorené slovenské knižnice v Linci, Lenzingu, Eisneri a vo Viedni a organizované Slovensko - Nemecké kurzy v Linci a Lenzingu. Do ZHG sa hlásili hlavne robotníci zo Slovenska, pre ktorých vlastne aj vznikla. K 20. januáru 1940 sa prihlásilo do ZHG 1000 ľudí. Hlavným veliteľom ZHG bol Ľudovít Mutňanský a dôverníkom ZHG Jozef Vodička. V čase svojho vzniku bola ZHG osobitným útvarom HG. Dňa 19.novembra 1940 bolo na porade v Bratislave, ktorej sa zúčastnil berlínsky poverenec pre HG v Nemecku Rudo Strieženec, viedenský poverenec a generálny konzul Vávra, náčelník štábu Otomar Kubala, Obersturmbannführer SS Negeler a hlavný veliteľ HG Alexander Mach rozhodnuté, že gardisti v zahraničí budú prijímaní za tých istých podmienok ako na Slovensku. To znamenalo, že sa museli prihlásiť do miestnej HG v obci, kde mali trvalé bydlisko a boli prijatí len vtedy, ak ich navrhol miestny veliteľ. Navyše jeho návrh musel potvrdiť poverenec hlavného veliteľa v tom - ktorom pracovnom mieste. Až po zavedení do ústrednej kartotéky, alebo vydaním legitimácie sa stal žiadateľ príslušníkom HG. Aj v Nemecku boli miestne veliteľstvá zadelené do okresov podľa pracovných oblastí. Pre HG v Nemecku boli zriadené dve kancelárie - jedna v Berlíne a druhá vo Viedni. Pri týchto kanceláriách sa zriadili sociálne pobočky, ktoré mali na starosť sociálne otázky nielen gardistov, ale aj všetkých ostatných slovenských robotníkov v Nemecku. Pri jednotlivých veliteľstvách pôsobili sociálni referenti, ktorých vycvičili dvaja prípadne traja sociálni náčelníci vyslaní zo Slovenska. Všetci gardisti dostávali pravidelne noviny Gardista. V jednotlivých podnikoch, v ktorých pracoval väčší počet robotníkov a kde bol väčší počet gardistov, usporiadali podobné kurzy aké sa konali na Slovensku. Cvičiteľmi boli inštruktori SS a prednášateľov vyslalo hlavné veliteľstvo HG v Bratislave. zdroje: text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003 |
#140 15. 3. 2020, 7:04
|
|
Registrovaný uživatel |
Mariano7-informacie ktore si nam poskytol si každy koho to zaujma vie dohladat...Myslím že tu nikto nespochybnuje existenciu ZHG,ale len originalitu dýky zhg...A ani jedna z tých najnovších fotiek čo si dodal nedokazuje nič...
|
#141 15. 3. 2020, 10:52
|
|
Moderátor |
Po SNP ve Vápence v Německé se gardisté opravdu vyznamenali Mariano7 zkuste to rozepsat,
|
#142 15. 3. 2020, 11:37
|
|
Registrovaný uživatel |
Altman,to už je trochu dost mimo tuto temu...a okrem toho sa to neda paušalizovat hlavne pre činy jednotlivcov. Bolo to ovela zložitejšie ako sa nam to aj v poslednom období snažia niektorý nafukat...Že sa to inak podavalo za socializmu chapem,ale že to stale pokračuje ešte v dnešnej dobe to už nie...Ono pravda stale ešte niektorým ludom nevonia.Na tuto temu bolo vydaných vela kníh a rozhovor s autorom jednej z nich si môžete prečítat tu: https://www.tyzden.sk/casopis/5427/tak-to-proste-bolo/ Ale ako píšem,toto je odbočenie od temy... |
#143 15. 3. 2020, 11:38
|
|
Registrovaný uživatel |
To Altmann ja sa nevenujem tak vojenskej histórii odporúčam Vám povenovať sa detailom ktoré momentálne občas niekomu nepasujú do celkového videniam a ktorá nácia tam velila a ktorá vykonávala špinavú prácu, tým nechcem povedať, že všetko bolo v našom národe OK.
Divízie SS Galícia, ktorú nacisti svojho času nasadili proti slovenským povstalcom vrátane divízie A SS Halič. V samotnej divízii SS Galizien boli dôstojníkmi a poddôstojníkmi väčšinou Volksdeutschen z Haliče a Podkarpatskej Rusi. Všetky významnejšie posty zastávali Nemci. Aj prvým veliteľom divízie bol Nemec, brigadeführer SS a generálmajor Walter Schimann. Po ňom prevzal žezlo muž tých istých hodností Fritz Freitag, ktorý velil divízii až do 15. novembra 1944, 22. septembra 1944 vydalo Hlavné veliteľstvo úradu SS rozkaz presunúť obnovenú divíziu na Slovensko. Obsadzovali Banskú Bystricu vzťahy príslušníkov Galizien a miestneho obyvateľstva vraj boli priam ukážkovo dobré. V ukrajinčine vyšli spomienky majora Wolfa-Dietricha Heike, bývalého dôstojníka divízie SS Galizien, ktorý opisuje jej pôsobenie na Slovensku. Autor sa však len okrajovo zmieňuje o bojových skupinách divízie Wildner a Wittenmayer, ktoré sa zúčastnili aj na záverečnej ofenzíve proti povstalcom a na nadväzujúcich protipartizánskych akciách v horách. Podľa zistení Karola Fremala, profesora dejín na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, skupinu Wildner tvorilo 900 vojakov a dôstojníkov. Pozostávala z troch peších rôt, z jednej ťažkej roty vyzbrojenej guľometmi a granátometmi i z čaty ľahkého delostrelectva. Skupine velil obersturbannführer Karol Wildner, ktorý predtým ako karpatský Nemec slúžil v hodnosti vyššieho dôstojníka v slovenskej armáde. Heike vo svojich pamätiach namieta, že Haličanom sa pripisujú činy, ktorých sa dopustili iné jednotky. Menuje brigádu SS Dirlewagner, zloženú z trestných rôt a vedenú neschopným veliteľom. A potom, postihnutí ľudia si vraj mohli pomýliť ukrajinských esesákov s mužmi z moslimského pluku SS, ktorému velil istý Harun Al-Rašid. Postihnutí však počuli slovanskú reč, nie nemeckú či arabskú… Ešte predtým vyčíňali „protiteroristické“ komandá Haliče na Kysuciach. V Plešivej, Radoštke, Starej Bystrici či v osade Ústredie zostali po nich zastrelení civilisti a zhoreniská. Po potlačení Povstania divízia prešla ďalšou reorganizáciou. Vytvorila tri samostatné bojové skupiny, ktoré potom bojovali proti osloboditeľským vojská sovietskej a rumunskej armády. Koncom januára 1945 divíziu premiestnili do dolného Štajerska, aby sa neskôr zúčastnila na bojoch proti juhoslovanským partizánom na území dnešného Slovinska. O dva mesiace neskôr prijala nový názov – 1. divízia Ukrajinskej národnej armády a už pod ukrajinským velením ustúpila do britskej okupačnej zóny. Na hraniciach Talianska a Rakúska sa vzdala Britom. Väčšina jej príslušníkov mala šťastie. Pochádzali totiž z tej časti Ukrajiny, ktorá pred začatím druhej svetovej vojny nepatrila ešte ZSSR, ale Poľsku. Preto na rozdiel od vlasovcov nepodliehali násilnému vydaniu sovietskej strane. Ako poľskí občania po vojne emigrovali do Veľkej Británie, USA a Argentíny. Ale ako sa občas zhodneme vojna je svinstvo a nič nie len čierne, alebo biele. Preto nemám ochotu všetko vidieť očami dnešnej doby čo nám tlačia do hláv... _______________ Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti. |
#144 15. 3. 2020, 14:19
|
|
Moderátor |
ANO, naprostý souhlas.
Dnes jsem viděl dokument s názvem Boj o Rusko. Dělali to v USA a kdybych to nevěděl, tak bych si myslel něco jiného. Prostě je to úžasný dokument, který by dnes naši rusofobní spoluobčané nepochopili a možná odsoudili jako bolševickou propagandu. Je to udělané tak, že nikdo nikoho neuráží, nepřítel je nazýván nacistou atd, což se dnes téměř nesmí. Kdo máte zájem, stáhněte, je to černobílé,česky namluvené, jsou tam vložky v angličtině, ale tam možná pochopíme, co to byla válka |
#145 15. 3. 2020, 16:43
|
|
Registrovaný uživatel |
Hlinkova garda (HG) -- polovojenská branná organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej (HSĽS). Vznikla na jeseň 1938, jej prvým hlavným veliteľom bol Karol Sidor, ktorého neskôr nahradil Alexander Mach. Najskôr v nej bolo členstvo pre mužov od 16 do 60 rokov povinné. Spočiatku mala okolo stotisíc členov, po zrušení povinného členstva ich počet klesol na asi tridsaťtisíc a po vypuknutí Povstania sa do aktívnej služby v garde prihlásilo už len asi päťtisíc mužov. HG fungovala od roku 1940 na základe zákona, mala svoje organizačné zložky na všetkých úrovniach verejnej správy od hlavného veliteľstva, cez župné, okresné až po miestne úrovne. Zastúpená bola vo všetkých obciach a mestách Slovenska. Plnila najmä bezpečnostné úlohy, asistovala i pri deportáciách Židov. Nebola vyzbrojená, zbrane mohli nosiť iba velitelia.
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (POHG) -- vznikli na jeseň 1944 z aktivovaných členov HG, ktorí mali byť nasadení proti povstalcom, čo sa však udialo iba v malej miere. Plnili skôr úlohy vnútornobezpečnostnej a strážnej služby. Spolupracovali tiež s wehrmachtom, SS a bezpečnostnou službou SD ako miestni poradcovia, znalci terénu a pomerov. V rámci POHG fungovali pohotovostné prápory, ktoré boli obmedzene nasadzované do bojov. Ako poľné roty a prápory podliehali i nemeckému veleniu. Vybrané jednotky Hlinkovej Gardy (VJHG) -- vznikli v roku 1941 na základe árijských rasových testov, na ktorých uplatňovanie dozerali nemeckí lekári. V prvej fáze nimi prešlo okolo tisíc päťsto mužov, neskôr počet členov vybraných jednotiek presiahol tritisíc jedincov. Odlišovali sa osobitnými olivovozelenými uniformami bez hodnostného označenia. Vybraní členovia jednotiek absolvovali školiaci tábor SS v Nemecku. Pôvodným úmyslom bolo ich zaradenie do štruktúr SS, nemecké vedenie od toho však upustilo. Veliteľské kádre tak našli uplatnenie vo vedení pohotovostných oddielov. Vybrané jednotky boli elitou HG, dohliadali na jej členov a plnili i funkciu vnútornej spravodajskej služby. Rodobrana -- predchodkyňa HG z rokov 1923 -- 1929, ktorá vznikla pôvodne ako usporiadateľský a poriadkový zbor HSĽS. Jej úlohou bolo ochraňovať politikov pred útokmi oponentov pri verejných vystúpeniach. Jej ideový tvorca a organizátor Vojtech Tuka chcel z Rodobrany vytvoriť akúsi privilegovanú osobitnú skupinu gardistov. Obnovená bola v r. 1938 ako zložka HG, ale o dva roky zanikla. Zahraničná Hlinková garda (ZHG) -- organizovali ju zahraniční Slováci, prvá vznikla vo Viedni |
#146 15. 3. 2020, 16:44
|
|
Registrovaný uživatel | |
#147 15. 3. 2020, 17:51
|
|
Registrovaný uživatel |
Mariano7-a toto čo píšeš potvrdzuje originalitu tvojich dýk?
|
#148 15. 3. 2020, 17:53
|
|
Moderátor |
My jsme také měli organizace, jako například Vlajka a další, ale nožíky nám nedali.
|
#149 15. 3. 2020, 17:57
|
|
Moderátor |
Tudíž není co sbírat a falšovat, takže můžem být v klidu!! |
#150 15. 3. 2020, 18:19
|
|
Registrovaný uživatel |
Neobhajujem originalitu....doteraz ste ani poriadne nevedeli ze exiztuje ZHG,Foto som dodal aby ste vydeli ze aj oni maly dyky....
|
Stránka: « < ... 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ... > »
Seznam uživatelů · Seznam správců · Statistiky · RSS kanál
Diskusní fórum | Sberatel.com | články | inzerce | katalog | mince | sběratelé | zápalky | UseBB 1