Sběratel.com

Kryštálové sústavy

Kombináciou všetkých uvádzaných prvkov súmernosti podľa ich počtu a druhu môžeme zaradiť všetky kryštály minerálov do niektorého kryštalografického oddelenia. Celkove poznáme aj s úplnou nesúmernosťou 32 kryštalografických oddeleni súmernosti. Oddelenia súmernosti môžeme rozdeliť podľa spoločných znakov na sedem väčších skupin, na tzv. kryštálové sústavy.




Trojklonná sústava

Táto sústava je najmenej súmerná. Nemá ani jednu rovinu súmernosti, je súmerná len podľa stredu súmernosti. To znamená, že každá plocha má svoju zodpovedajúcu protiplochu. Kryštály tvoria spravidla samé dvojplošia.
Osový kríž tejto sústavy tvoria tri osi, ktoré spolu zvierajú kosé uhly. Predozadná a pravoľavá os je uklonená. Kryštálové plochy vytínajú na osiach nerovnaké dlhé úseky a, b, c.
Minerály trojklonnej sústavy: albit, chalkantit (modrá skalica), kaolinit...

Jednoklonná sústava

Kryštály tejto sústavy sú súmerné podľa jednej roviny súmernosti (delia kryštál na dve zrkadlovo rovnaké polovice). Jednoklonné kryštály tiež mávajú vo svojom priereze kosoštvorec. Ďalej sa na nich objavujú šikmo uklonené plochy alebo hrany.
Osový kríž jednoklonnej sústavy má predozadnú os uklonenú. Ostatné osi - zvislá a pravoľavá - sú vzájomne kolmé. Všetky osi sú nerovnako dlhé.
MinerályMinerály jednoklonnej sústavy: amfibol, augit, biotit, epidot, mastenec, muskovit, ortoklas, sadrovec, staurolit...

Kosoštvorcová sústava

Má názov podľa kosoštvorca. Minerály kryštalizujúce v tejto sústave majú totiž v priereze tvar kosoštvorca (alebo sa tvar prierezu kosoštvorca blíži). Kryštály kosoštvorcovej sústavy sú súmerné podľa troch na seba kolmých rovin súmernosti. Prevládajúcim kryštálovým tvarom býva kosoštvorcový hranol.
Osový kríž: Všetky tri osi - predozadná (os a), pravoľavá b i zvislá c sú navzájom kolmé (zvierajú pravé uhly) a sú tiež nerovnako dlhé.
Minerály kosoštvorcovej sústavy: antimonit, aragonit, baryt, markazit, olivín, síra, topás...

Sústava štvorcová

Kryštály štvorcovej sústavy majú päť rovín súmernosti. Ak otáčame zvisle orientovaným kryštálom štvorcovej sústavy, dostaneme sa do polohy zhodnej s východzou polohou štyrikrát. Zvislá os je teda štvorpočetná. Kryštály mávajú štvorcovitý prieřez a spravidla na nich prevládajú štvorboké hranoly.
Osový kríž štvorcovej sústavy je tvorený tromi vzájomne kolmými osami. Vodorovné osi sú rovnako dlhé a nazývajú sa a1, a2. Os c býva väčšinou dlhšia.
Minerály štvorcovej sústavy: chalkopyrit, kasiterit, rutil...

Sústava šesťuholníková

Na kryštáli šesťuholníkovej sústavy môžeme zistiť väčší počet rovín súmernosti (7). Zvislá os je šesťpočetná. Ak otáčame zvisle orientovaným kryštálom štvorcovej sústavy, dostaneme sa do polohy zhodnej s východzou polohou šesťkrát. Kryštály mávajú šesťuholníkovitý prierez a spravidla na nich prevládajú šesťboké hranoly.
Osový kríž šesťuholníkovej sústavy tvoria tři vodorovné osi, ktoré sú rovnako dlhé a značíme ich a1, a2, a3. Štvrtá, zvislá os c je k nim kolmá.
Minerály šesťuholníkovej sústavy: apatit, beryl, grafit...

Sústava klencová (trojuholníková)

Klencová sústava býva niekedy pre zjednodušenie radena do šesťuholníkovej sústavy. Tieto sústavy majú rovnaký typ osového kríža a líšia sa početnosťou zvislej osi. (U šesťuholníkovej sústavy je zvislá osa šesťpočetná a u klencovej trojpočetná). Pre kalcit a ďalšie hojné uhličitany je typickým tvarom klenec.
Osový kríž trojuholníkovej sústavy tvoria tri vodorovné osi, ktoré sú rovnako dlhé a značíme ich a1, a2, a3. Štvrtá, zvislá os c je k nim kolmá.
Minerály trojuholníkovej sústavy: hematit, kalcit, korund, kremeň, magnezit, siderit, cinabarit, turmalín...

Sústava kocková

Kryštély kockovej sústavy majú najviac rovín súmernosti (9). Na kryštáloch sa často uplatňuje kocka, osemsten, dvanásťsten kosoštvorcový alebo dvanásťsten päťuholníkový. Nájdeme tu i tvar s najväčším počtom plôch - 48ti sten - a rôzne typy 24ti sten. V horninách mávajú zrná kockových minerálov kruhovitý prieřez (například granát).
Osový kríž kockovej sústavy je tvorený tromi osami, ktoré sú na seba kolmé a všetky sú rovnako dlhé. Nazývame ich a1, a2, a3.
Minerály kockovej sústavy: diamant, fluorit, galenit, granát, halit, meď, pyrit, sfalerit, striebro, zlato...

1. Rovina súmernostirozdeľuje kryštál na dve symetrické polovice tak, že sa jedna polovica zhoduje so zrkadlovým obrazom druhej polovice.

2. Os súmernosti je abstraktná priamka prebiehajúca cez stred kryštálu. Pri otáčani okolo tejto osi o 360 °C sa kryštál opäť dostane do polohy zhodnej s východiskovou pozíciou. Podľa toho, koľkokrát sa pri úplnom otočeni dosiahne zhoda s východiskovou polohou, rozoznávame dvojnasobnú, trojnásobnú, štvornásobnú a šesťnásobnú os súmernosti (napr. keď sa pri otáčaní kryštálu objaví rovnaká poloha plôch dva razy, hovoríme o dvojnásobnej osi súmernosti atď.).

3. Stred súmernosti kryštálu je miesto, v ktorom každej jeho ploche zodpovedá zhodná a rovnobežná protiľahlá plocha otočená okolotohto abstraktného stredu o 180°.

Kombináciou všetkých uvádzaných prvkov súmernosti podľa ich počtu a druhu môžeme zaradiť všetky kryštály minerálov do niektorého kryštalografického oddelenia. Celkove poznáme aj s úplnou nesúmernosťou 32 kryštalografických oddeleni súmernosti.

Oddelenia súmernosti môžeme rozdeliť podľa spoločných znakov na sedem väčších skupin, na tzv. kryštálové sústavy. Spoločným znakom jednotlivých sústav sú tzv. kryštalografické osové križe. Ako trojrozmerný súradnicový systém umožňuje osový kríž presné určenie polohy každej kryštálovej plochy. Najmenší počet prvkov súmernosti má trojklonná (triklinická) sústava, pribúdajúci poéet prvkov súmernosti maju sústavy: jednoklonná (monoklinická), kosoštvorcová (rombická), štvorcová (tetragonálna), trojuholníková (trigonálna), šesťuholníková (hexagonálna) a kocková (kubická).

Z veľkého počtu kryštálových tvarov sme zobrazili aspoň niektoré príklady zo všetkých sústav. Minerály zväčša kryštalizujú v jednej určitej sústave a patria k jednému určitému typu priestorovej mriežky. Iné minerály toho istého chemického zloženia, no iného pôvodu môžu kryštalizovať v dvoch, pripadne i vo viacerých sústavách. Také minerály označujeme ako polymorfné alebo viactvarové. Jednotlivé typy polymorfných kryštálov sa nazývajú modifikácie; napr. diamant - grafit, kalcit - aragonit, pyrit - markazit atd'.

Presne tak som to myslel

tie diamanty budu tak na dve hodky robota... mam strasne pomaly net. v noci sa nato vrhnem a skusim to caw zatim.
ps: po precitani sa tento odkaz automaticky zmaze do piatich sekund.a ked nie zmaz ho ty

Mne nevadí odkaz.
Poprosím daj si záležať na diamantoch tam sú krásne kúsky a hlavne nech sa dostanú všetky podľa poradia.

nemaj boja.ked to bude tak len tip-top

Mohsova stupnice tvrdosti

Mohsova stupnice tvrdosti vyjadřuje schopnost jednoho materiálu rýpat do druhého. Byla vytvořena německým mineralogem Friedrichem Mohsem a slouží pro určení tvrdosti látek.

Tvrdostje vektorová fyzikální vlastnost, která je definovaná jako odpor proti vnikání cizího tělesa, který vynakládá látka. Závislá je na struktuře krystalů, přesněji řečeno na pevnosti vazeb mezi částicemi v látce. Platí pro ní několik základních obecných podmínek:

tvrdost roste s klesající vzdáleností jednotlivých iontů ve struktuře.
roste s klesajícím poloměrem iontů
roste s větší pravidelností krystalové mřížky
roste s mocenstvím iontů respektive s násobností vazby
roste s podílem iontové vazby ve smíšených vazbách
krystalové agregáty (drúzy) jsou obvykle měkčí než samostatný krystal
Tvrdost Minerál Absolutní tvrdost
1 Mastek (Mg3Si4O10(OH)2) 1
2 Sůl kamenná (NaCl) nebo Sádrovec (CaSO4·2H2O) 3
3 Kalcit - Vápenec (CaCO3) 9
4 Fluorit (kazivec) (CaF2) 21
5 Apatit (Ca5(PO4)3(OH-,Cl-,F-)) 48
6 Orthoklas - Živec (KAlSi3O 72
7 Křemen (SiO2) 100
8 Topaz (Al2SiO4(OH-,F-)2) 200
9 Korund (Al2O3) 400
10 Diamant (C) 1500

Pro běžné použití v praxi je dobré se orientovat v základní tvrdosti předmětů v běžném dosahu. Například nehet má tvrdost 1,5-2. Mince 3,4-4. Kapesní nůž přibližně 5 a pokud minerál zanechává rýhu ve skle má tvrdost větší než 5.

Vlastnosti minerálov

Minerály majú množstvo fyzikálnych a chemických vlastností, pomocou ktorých sa dajú identifikovať. Z fyzikálnych vlastností sa najprv skúma farba, lesk a vzhľad (habitus). Potom sa určuje tvrdosť, špecifická hmotnosť - hustota a farba vrypu. Štiepateľnosť a lom bývajú prevažne dobre viditeľné najmä na čerstvom úlomku minerálu. Najčastejšie zisťované fyzikálne vlastnosti minerálov sú:

Habitus minerálov
Ide o charakteristický vzhľad kryštálu, ktorý je daný prevládajúcim tvarom. V ďalšom texte si definujeme niekoľko termínov, pomocou ktorých sa identifikuje habitus kryštálu. Najčastejšie tvary habitu sú:
prizmatický: po celej dĺžke má kryštál rovnaký prierez
kríčkovitý: tvar minerálu je podobný rozvetveným rastlinám
steblovitý: tvar minerálu je podobný steblám rastlín alebo čepeli noža
ihlicovitý: kryštály minerálu tvoria zhluky tenkých ihličiek, ktoré často vyrastajú z jedného miesta
obličkovitý: minerál tvorí zaoblené obličkovité tvary
celistvý: minerál nemá žiadny určitý tvar
dvojčatný zrast: pri dvojčatnom zraste ide o nerovnobežné, symetrické zrastenie dvoch alebo viacerých kryštálov toho istého druhu. Zdvojčatenie môže vzniknúť dotykom alebo prerastením. Mnohonásobné a polysyntetické dvojčatá obsahujú viac než dva samostatné kryštály.

Hustota minerálov
Hustotou rozumieme relatívne číslo udávajúce koľkokrát je určitý objem minerálu ťažší alebo ľahší ako rovnaký objem vody. Hustota nezávisí od smeru, ale len od teploty a tlaku. Hustota väčšiny minerálov sa pohybuje v rozmedzí 2000 - 4000 kg.m-3.Trocha cviku nám postačí, aby sme rozdelili odhadom rovnako veľké kusy rozličných minerálov do skupiny:
ľahkých: 1000-2000 kg.m-3
stredne ťažkých: 2000-4000 kg.m-3
ťažkých: 4000-6000 kg.m-3
veľmi ťažkých: nad 6000 kg.m-3

TvrdosťPod vrypovou tvrdosťou všeobecne rozumieme schopnosť kryštálu odolávať poškodeniu kryštálovej plochy iným minerálom alebo predmetom. Tvrdosť je odpor, krorý kladie určitý minerál vonkajšiemu mechanickému pôsobeniu. Pre relatívne porovnanie tvrdosti minerálov zostavil Friedrich Mohs (1773 - 1839) desaťčlennú skupinu zoradenú tak, že každý tvrdší minerál rýpe do predchádzajúceho mäkkšieho. Tvrdosť minerálov môžeme približne odhadnúť aj jednoduchými prostriedkami:

1. stupeň: dajú sa strúhať nechtom, na dotyk sú často jemné a hebké
2. stupeň: tiež možno čiastočne poškodiť nechtom
3. stupeň: do tvrdosti tretieho stupňa možno rýpať medenou mincou alebo drôtom
4 - 5. stupeň: možno rýpať oceľovým nožom
6 - 7. stupeň: minerály s tvrdosťou vyššou ako 6 rýpu do skla
8 - 10. stupeň: nemožno rýpať ani pilníkom, pri kresaní často iskria

V praxi sa môžeme stretnúť s týmito prípadmi: Tvrdosti sú vyrovnané, ak sa obidva minerály navzájom vrypom nepoškodia. Rovnako sú tvrdosti identické, ak sa určovaný minerál a etalón stupnice navzájom rýpu. Keď určovaným kryštálom nemôžeme rýpať etalón stupnice, ale etalón môže vytvoriť vryp v určovanom minerále, leží stupeň jeho tvrdosti medzi tvrdosťami oboch vzoriek (etalónov) stupnice. V tomto prípade sa tvrdosť minerálu rovná tvrdosti nižšieho stupňa, ku ktorej pripočítame 0,5.



ŠtiepateľnosťTýmto pojmom označujeme spôsob rozpadávania minerálu pozdĺž presne určených štiepnych plôch. Tieto plochy sa nachádzajú väčšinou medzi vrstvami atómov alebo na miestach, kde sú väzby medzi atómami najslabšie. Štiepne plochy nie sú také hladké ako kryštálové plochy, hoci sú veľmi súdržné a rovnomerne odrážajú svetlo.

Takzvané štiepne tvary obmedzujú nové hladké štiepne plochy. Niektoré minerály majú štiepateľnosť v niekoľkých rozličných smeroch, ako napríklad kamenná soľ a galenit pozdĺž plôch osemstenu, kalcit sa rozpadá na fragmenty klenca. Iné minerály, ako napr. sľudy, sadrovec alebo topás, majú dokonalú štiepateľnosť len v jednom smere, v iných smeroch je ich štiepateľnosť menej dokonalá alebo nijaká. Na priehľadných kryštáloch môžeme niekedy starostlivým pozorovaním zistiť tenké trhlinky štiepateľnosti prebiehajúce v určitých kryštalografických smeroch. Tieto trhlinky môžu veľmi dobre pomôcť pri identifikácii.

Štiepateľnosť hodnotíme ako: dokonalú, menej dokonalú, nedokonalú, nijakú

Lom
Po údere do minerálu geologickým kladivom sa rozlomí a zjavia sa plochy s drsným a nerovným povrchom. V tomto prípade hovoríme o lome minerálu (pri štiepaní sú štiepne plochy zväčša rovné a môžu vzniknúť aj pri opakovaných úderoch kladivom). Väčšina minerálov sa štiepe aj láme, no niektoré sa len lámu.

Na charakterizovanie lomu používame označenie: rovný, nerovný, lastúrovitý, hákovitý, hladký, trieštivý

Farba
Pre mnohé farebné (idiochromatické) minerály je farba podstatnou a nemennou vlastnosťou a preto je vhodným rozlišovacím znakom. Iné minerály sú v čistej forme číre, ale v prírode ich často nachádzame rozlične zafarbené prímesami. Poznáme napr. žltú, ružovú, fialovú i hnedú odrodu kremeňa alebo modrú soľ. Pre tieto zafarbené (alochromatické) minerály nie je už farba podstatný rozlišovací znak. Niektoré nerasty menia farbu podľa dtruhu osvetlenia, iné môžu meniť zafarbenie podľa smeru, v ktorom ich prezeráme. Takéto minerály označujeme ako mnohofarebné (pleochroické). Niektoré minerály majú vlastnú farbu ukrytú pod vrstvou premeneného povrchu alebo pod prirodzeným tenučkým povlakom. Na povrchu rudných minerálov sa často objavujú tzv. nábehové farby.

Farba minerálov nemusí byť vždy stála, veľa polodrahokamov aj drahokamov stráca svoj farebný odtieň na svetle, napr. smaragd, ametyst, ruženín. Na svetlo citlivo reagujú aj niektoré minerály s obsahom striebra, pokrývajú sa tenkou hnedočiernou vrstvičkou. Mnohé minerály sa dajú zafarbovať umele, napríklad zahriatím na vysokú teplotu alebo rádioaktívnym či ultrafialovým žiarením. Minerály sú na rozdiel od hornín chemicky aj fyzikálne homogénne telesá, ktoré vznikli prírodnými pochodmi a majú všeobecne definovateľné chemické zloženie. Okrem náhodných uzavrenín a prímesí sú teda všetky vlastnosti vo všetkých miestach minerálu rovnaké a nezávisia od náleziska.

VrypO tom, či je minerál farebný alebo zafarbený sa môžeme pesvedčiť vrypom. Skúšaný minerál trieme po drsnom povrchu bielej nepolievanej porcelánovej doštičky a potom pozorujeme farbu vzniknutého prášku t.j. farbu vrypu. Na určovanie farby vrypu používame vždy čerstvé, nezvetrané kúsky minerálov.Farebné minerály majú vždy farebný vryp viac - menej zodpovedajúci vlastnej farbe minerálu, často so svetlejším odtieňom. Bezfarebné a biele minerály majú farbu vrypu bielu. Mimoriadne veľký rozdiel medzi vlastnou farbou a farbou vrypu je pri kovovolesklých mineráloch. Žltý pyrit má čiernozelený vryp, čierny hematit višňovočervený. Pre niektoré minerály je farba vrypu jednoduchá a pritom určujúca pomôcka

Lesk
Lesk závisí všeobecne od spôsobu odrazu a lomu svetla aj od kvality povrchu minerálu. Lesk minerálov poznáme kovový a nekovový. Minerál nemusí mať vždy rovnaký druh lesku. Určiť rozdiel medzi kovovým a nekovovým leskom nie je vždy jednoduché, preto sa lesk v sporných prípadoch môže určiť ako polokovový.
kovový lesk: majú rudné nerasty (pyrit, galenit), ktoré sa lesknú ako kovy a majú silnú odrazovú mohutnosť pre svetlo
nekovový lesk: má niekoľko medzistupňovdiamantový lesk: veľmi silný, majú ho minerály s vysokým indexom lomu
sklený lesk: majú mnohé jednoduché minerály, ktoré sú v prírode najviac rozšírené
mastný, matný lesk: majú minerály s nízkou odrazovou mohutnosťou
hodvábny lesk: majú minerály s jemnovláknitými agregátmi, napr azbest
perleťový lesk: majú jemnovrstvičkovité minerály alebo dokonale štiepateľné minerály, ako napr. sľudy

Priepustnosť svetla
Podľa stupňa priepustnosti svetla rozdeľujeme minerály do niekoľkých skupín. Minerály, ktoré umožňujú vidieť aj cez hrubšiu vrstvičku nazývame:

priehľadné: väčšinou sú to bezfarebné číre minerály - kryštály, ako napríklad krištáľ, soľ alebo topás. Vplyvom rozličných prímesí a uzavrenín sa môžu priehľadné minerály zakaliť a potom sú
priesvitné: tmavo zafarbené minerály často presvitajú len na hranách alebo v tenkých vrstvičkách
nepriehľadné: sú všetky kovovolesklé minerály a mnohé matné farebné minerály.

Priepustnosť svetla závisí okrem iného aj od stavby minerálu. Jemnozrnné agregáty napr. sadrovcaalebo sľudy, sú nepriehľadné alebo len priesvitné, zatiaľ čo ich väčšie kryštály sú dokonale priehľadné. Tenké lupienky z jemnozrnných agregátov sú však tiež priehľadné.

Vzhľad a vývoj kryštálov
Súbor všetkých plôch a ich zoskupenie na kryštále nazývame kryštálovým tvarom. Kombináciou jednoduchých tvarov vznikajú tzv. spojky. Prevládajúci rozmer (relatívna šírka a dĺžka) plôch a prevládajúci tvar určujú celkový vzhľad čiže habitus kryštálu. Rozoznávame napr. habitus stĺpcovitý, steblovitý, ihlicovitý až vláknitý (ak prevláda jeden rozmer nad ostatnými), doskovitý, tabuľkovitý, lístkovitý (ak prevládajú dva rozmery) alebo habitus rovnorozmerný (izometrický) s rovnomerne vyvinutými plochami, ako napr. osemsten, kocka a pod. Dva kryštály, ktoré majú rovnakú kombináciu tvarov, môžu mať rozličný habitus, a naopak. Tvar a habitus závisia od chemického zloženia kryštálu, ale môžu ich ovplyvňovať fyzikálne podmienky počas jeho rastu.