Najprv pár faktov všeobecne k prilbe vz.32. Výroba prebiehala na Slovensku (Sandrik, Scholtz) a v Čechách (Bratři Gottliebové a Brauchbar). Na Slovensku po rozdelení v r.1939 zostalo v evidencii vyše 340 tis. ks prilieb. Novo tvoriaca sa slovenská armáda používala prilby bez úpravy. Nutnosť zaviesť rozlišovacie znaky sa objavila už pri prvých stretoch s nepriateľom. Hlavne spojenecké armády v ťažení na východ (Nemecko, Rumunsko, Taliansko, ...) potrebovali základné rozlišovacie znaky. Ich absencia vyústila do zdokumentovaných neželaných prestreliek medzi spojencami. Prvým krokom bolo namaľovať 3cm široký pás belasej farby na spodnom okraji prilby pod nitmi. Poľným útvarom na to doručili 150 štetcov a 900kg olejovej farby. Reálne si však prilby upravili vojenské jednotky z lokálnych zdrojov, výsledkom čoho bola značná nejednotnosť farieb.
Nariadením z júla 1941 sa farba mení na tmavomodrú a pribudol aj dvojkríž na oboch stranách (notoricky známy vl.čís. 6048/Taj.4 odd. 1941).
Nastala doba, keď sa v armáde používali prilby s pásom ktorého farba bola od jemne belasej po skoro čiernu, s krížmi i bez. Kríže mali rôzny tvar, no umiestnenie medzi nitmi väčšinou zodpovedalo nariadeniu (na čiernobielej fotke je vidieť výnimka).
Vojaci po návrate z východného frontu odovzdávali prilby do augmentačných skladov, kde si ich prevzali čerstvé jednotky smerujúce na front. V zázemí sa stále používali helmy ČS armády (bez značenia). Heliem bol nadbytok takže boli používané aj v hasičských zboroch, v rafinérii APOLLO, stovky kusov vyfasovali jednotky SS Heimatschutz Slowakei, atd.
HG používala buď helmy neznačené alebo čierno natreté (nevojensky lesklou farbou). Tisíce v protektoráte ukoristil whermacht a používalo ich aj Vládne vojsko Protektorátu (známi pod prezývkou Melody boys)
Mimo Československa sa helmy dostali do Fínska, Bulharska, Chorvátska, Švédska, pravdepodobne aj do Turecka.
Po vojne sa samozrejme helmy zo skladov nevyhodili, ale používali sa naďalej. Dokonca aj so slovenskými insigniami. Zachovalo sa viacero fotografií ktoré túto prax potvrdzujú (fotka 21. z mája 1947, zdroj Vojnová kronika, ponechal som povodný text) .
Od roku 1951 je helma „hríbik“ postupne nahradzovaná novým typom (vz.1953) a helmy VZ.32 zostávajú už len u hasičov alebo CO.
Slovenský typ Vz.32 „hríbik“
Problém je v tom že priemyselne sa tento typ skoro nevyrábal. Ak aj došlo k nejakému pokusu o priemyselnú výrobu, tak ich nebolo veľa. K úpravám z štandardnej ČSR helmy vzor 32 dochádzalo v poľných podmienkach. Nie je prekvapením že helmy značené pásom a krížom sú vzácnym zberateľským artiklom a teda dochádza aj k novovýrobe (zvon je vždy originál, je ich toľko že sa výroba neoplatí). Žiadané boli už aj tesne po vojne a záujem pretrváva dodnes. A keďže pôvodných plechových zvonov bez označenia sa zachovalo dostatok, špekulanti sa ich snažia upraviť do požadovanej podoby aby od nádejného kupca vydrankali čo možno najviac eur. Stretávame sa s rôznym stupňom kvality:
- biedne imitácie, ktoré s originálom majú spoločný len plech, vnútorná farba je čierna (hasič, CO kryt, povojnové záležitosti)
- Slušná kópia – nesedí vnútro, vankúšiky sú nekonzistentné (niektoré sú pomenené), modrý pás je nanesený aj na časti kde už vekom opadala pôvodná khaki. Tieto kópie sú často otlčené a doškriabané aby to dodalo na dôveryhodnosti.
- Veľmi slušná kópia – nesedia drobnosti, podbradník, výplň vankúšikov, prípadne je vidieť že helmu niekto rozoberal, býva použitá technológia na tvorbu tzv. hrdzavých bodiek ktoré vystupujú spod farby pásu a často aj spod krížov.
- Otázne kusy kde sedí skoro všetko – takých nie je veľa. Sám si dovolím ich považovať za originál, ale slovami klasika, „ani za jednu nedám ruku do ohňa“ (citujem M.J.).
- Originálne kusy – nájdete možno tak v múzeu SNP, v Budapeštianskom múzeu, v múzeu v Bukurešti, Berlíne a v zbierkach renomovaných zberateľov. Aj tu je však teória, že pri tvorbe zbierok v múzeách bol nedostatok heliem s insigniami Slovenského štátu a tak sa tesne po vojne dokreslovalo, prípadne sa správca zbierky rozhodol vymeniť originálny kus za kópiu a zvazok bankoviek.
A tiež opatrne s podpísanými helmami, či už na vankúšiku alebo zvnútra helmy. Spomínam si tak asi 1-2 helmy, kde by som to uveril, inak je to všetko dorobené. Často sa opakujú mená ako Kozák, Novák, Kováč. Majú spoločné že sú krátke aby s nimi bolo menej práce a sú to tradične slovenské priezviská.
Na záver niekoľko rád.
Neutrácajte za helmu so slovenskými insigniami veľa. Je veľká pravdepodobnosť že sa jedná o prácu špekulantov. Ani najlepší expert vám negarantuje že to je originál. Helmy určené na obrázkoch ako originál boli v reálne v rukách. Ak už ste sa rozhodli si predsa helmu zaobstarať, sledujte ukazovatele, ktoré vám môžu napovedať:
• Modrý pás je namaľovaný aj cez vekom vypadanú farbu.
• Vnútorné vankúšiky majú byť plnené konskou čiernou plsťou (chlpami). Priemyselne vyrábaná štvorcová výplň je povojnová výroba. Vankúšiky z hnedej koženky sú tiež záležitosťou povojnovou (CO)
• Pečiatky na spodnej strane zvonu alebo na vankúšikoch nič neznamenajú. Označujú len výrobcu. V súčasnosti sa predávajú vankúšiky nové aj s pečiatkami. Ak je na prilbe oválna pečiatka „CET“ , bola určená četníkom a určite nie je armádna, teda insignie sú dorobené (Pozor, tu sme zaznamenali nárast v počte četníckych heliem s falošnou pečiatkou)
• Originálny je kožený podbradník. Žiadne textilné ani povojnové koženkové verzie nie sú prípustné. Textilný podbradník sa často označuje ako „mobilizačný 1938“, čo tiež nie je pravda.
• Vankúšiky sú väčšinou z tenkej kože, ale objavujú sa aj textilné. Tiež je bežná jak svetlá tak aj tmavohnedá farba
• Stav helmy zvonku musí zodpovedať stavu vo vnútri. Farebne aj opotrebením
• Ak je helma hrdzavá, doškriabaná, otlčená, neznamená že je pravá. Veľmi často ich falšovatelia opaľujú ohňom, akoby prešli bitkou pri Lipovci. Schválne nechávajú časti pásu aj krížov zachovalé.
• Ak je farba pásu a kríža nanášaná striekaním, nejedná sa pravdepodobne o originál. Videl som cca 2 striekané helmy kde je možné že kus je originál, ale obe sú u známych zberateľov
• Nesmie byť modrý pás robený štetcom (vidno štruktúru vlákien) a kríže viditeľne striekané
Rozlišovacích znakov je samozrejme viac, ale cieľom tohto článku nie je dať presný návod na výrobu kvalitnej kópie. Cieľom je poukázať na fatálne rozdiely. Pozorný čitateľ si z článku vyberie tú najdôležitejšiu informáciu. Je nižšie hrubo vyznačená.
Originálna helma je ozdobou každej zbierky. Pekná napodobenina je vkusným dizajnovým prvkom na chalupe. Amatérsky vyrobená a za drahé peniaze kúpená zohyzdená helma je hanbou majiteľa. Za roky sledovania rôznych búrz, aukra, bazošu a ebayu mi štatisticky vychádza že napodobenín je tak 80-90 percent. Ak sa v tom trochu neorientujete, nevyhadzujte peniaze a nekŕmte podvodníkov. Odfiltrujte štandardné rozprávky o starej zbierke, tajomnej povale, miestnom ožranovi aj pradedovi v armáde.
Upozornil by som špeciálne na jedného predajcu na ebay.com – „antik-solo“. Vyrába kópie ako na bežiacom páse. V hodnoteniach predajcu bežne nájdete že poslaný predmet nie je originál a reakcia pána „antik-solo“ je vždy rovnaká: „Originality of item was not declared, price was appropriate.“
Pár slov ku galérii ktorá Vám napovie koľko fejkov a v akej kvalite je medzi zberateľmi. Ak ste sa medzi majiteľmi našli, aspon viete čo máte doma. K zverejneniu sme pristúpili zodpovedne. Aj keď je k nahliadnutiu len jeden obrázok, prilby boli podrobne preskúmané, viaceré aj vlastnými rukami. Bolo pár kusov kde sme si na základe fotiek nedovolili určiť povod a tak neúmyselne poškodiť majiteľa, tie sme sem nedali.
Ukážka krásnych originálov, predsa len existujú:
Zdroje:
Uhrin „Vojenské prilby používané slovenskou armádou v rokoch 1939-1945“
Vojnová kronika
Kříž J., Používání přileb vz.32 ve slovenské armádě“
http://www.kvhslovensko.6f.sk/skreen.php
Vlastné zistenia a skúsenosti Filuta8, E.B. a priatelia. Na článku i galérii pracovalo a pripomienkovalo 6 ľudí, bez ich súhlasu sem ich nicky neuvediem, ale všetkým úprimne ďakujem. Podarilo sa skompletovať vačšinu dostupných informácií do jedného článku.
Obrázky:
