Sběratel.com

Diskusní fórum o sběratelství

Sběratel.com » Zajímavosti » Zajimave clanky

Vykupminci.cz
Numisargo

Zajimave clanky

Moderátoři: smith.

Nové téma Další příspěvek

Stránka: « < 1 2 3 4 5 6 7 8 ... > »

Autor Příspěvek
Registrovaný uživatel
:shock: :roll: Díky......a až skoro po zem ? :oops: ;) :D
Registrovaný uživatel
http://www.burzaminci.sk/ zaujimava mini stranka ... nic pre narocneho citatela :D
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Registrovaný uživatel
Niečo pre naších bubeníkov. ;)

Takmer presne rok po mimoriadne úspešnom vystúpení sa do Košíc opäť chystá svetoznámy súbor tradičných japonských bubeníkov Yamato – The Drummers of Japan. Toto nesporne jedinečné zoskupenie hudobníkov sa v metropole východu predstaví 21. februára, opäť v priestoroch Steel Arény.

Skupinu YAMATO založil v roku 1993 Masa Ogawa. Súbor vznikol v Nare, ktorá je považovaná za kolísku japonskej kultúry. V súčasnosti táto formácia sídli v dedine Asuka a s tradičnými japonskými bubnami WADAIKO cestuje už viac ako 10 rokov po celom svete.

Od svojho vzniku uskutočnila spomínaná zostava vyše 1000 predstavení v Ázii, Európe a Amerike, ktoré vzhliadlo cez milión ľudí. Behom tejto veľkolepej dynamickej šou, v ktorej sa bubnovanie mieša s tradičnými japonskými motívmi je použitých niekoľko desiatok originálnych japonských bubnov (vrátane bubna ODAIKO, vyrobeného z ohromného viac ako 400 rokov starého stromu).

Svetové turné formácie YAMATO sa začalo v auguste 1998 na festivale Fringe v Edinburgu, kde za svoje predstavenie obdržali cenu Spirit of Fringe. Po tomto úspechu dostal kolektív bubeníkov mnoho ponúk na vystupovanie a v nasledujúcom roku navštívil Veľkú Britániu, Holandsko, Belgicko, Nemecko a Rakúsko, kde spolu absolvovali až 70 predstavení. Boli tiež pozvaní na festival v Izraeli, pričom v Jeruzaleme predviedli hneď päť vystúpení za sebou. Rok 2001 im priniesol možnosť svetového turné, ktoré trvalo neuveriteľných 11 mesiacov. Odvtedy vždy v januári opúšťajú rodné Japonsko, aby celému svetu predviedli svoju jedinečnú bubnovú šou. Najväčší bubon skupiny váži 400 kilogramov a má priemer 1,7 metra. Ich bubenícka výbava od výmyslu sveta dokáže zaplniť celý kamión.

Posolstvo od YAMATO:

"Bubny existujú od pradávna a ich zvuk vždy spájal ľudí napriek rôznemu veku, náboženstvu, alebo pôvodu, pretože dokázal človeku učarovať. Vždy, keď my - Taiko bubeníci z YAMATO - hráme na naše bubny, dávame do toho srdce i dušu v snahe vytvoriť zvuk, v ktorom sa odráža samotný pulz života. Našim bubnovaním chceme sprostredkovať tlkot srdca - zvučnú podstatu všetkého živého. Behom nášho vystúpenia cítime silu a vášeň tohto rytmu, ktorý sa nachádza v každom kúte sveta, dávajúci silu a odvahu prijať život taký, aký je. Tieto pocity sa snažíme zdieľať s publikom. Naše intenzívne cvičenia nám umožňujú šíriť tento pulz po celom svete, neraz s jemnou prenikavosťou, inokedy s nezmerateľnou silou a vášňou. V okamihu, keď naše bubnovanie splynie s tlkotom sŕdc prítomných divákov, vytvorí vlnu energie, ktorá nám dáva moc a silu bubnovať ďalej..."
Registrovaný uživatel
Periodizácia stredoveku na Slovensku.



stredovek
roky

Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko

v

r

c

h

o

l

n

ý
1000



1100



1200





1300
integrácia územia do Uhorského kráľovstva
prežívanie starších vzorov (šperk, keramika)

integrácia materiálnej kultúry stredoveku

predrománske a ranorománske pamiatky

U

H

O

R

S

K

É



KRÁĽO

VSTVO
ROMÁNSKE pamiatky

prvý hostia (nemecká kolonizácia), prvé mestské privilégiá

1241-42 T a t á r s k y v p á d

kolonizácia, románsky sloh, prvé ranogotické pamiatky, budovanie hradov, kostolov, mestské privilégiá, budovanie miest, mestské hradby

G O T I C K Ý S L O H

ukončenie mestotvorného procesu, gotické katedrály

1400

neskorý
Ż Ż

NESKORÁ GOTIKA

drevené krídlové oltáre



1526

v č a s n ý ___n o v o v e k

HABSBURGSKÁ MONARCHIA
Registrovaný uživatel
Doba bronzová na Slovensku

Periodizácia.

Staršia doba bronzová (2 300 - 1600 p.n.l. kalibrované údaje, 1900 - 1500 konvenčné datovanie)

Stredná doba bronzová (1600 / 1500 - 1200 p.n.l.)

Mladšia doba bronzová ( 1200 - 1000 p.n.l.)

Neskorá doba bronzová (1000 - 800)

Prírodné prostredie.



Predmety z mladšej doby bronzovej. Prešov. (Danilák, M. + kol.: Mesto Prešov. Košice. 1988. s. 41)



Doba bronzová charakteristická nástupom kovovej zliatiny, tvrdšej a tým mnohostrannejšie uplatniteľnejšej ako meď, znamená ďalšie posilnenie moci triedy bojovníkov a kovolejárov sídliacej na znovuvztýčených mohutných hradiskách. Zapojenie sa do diaľkového obchodu Baltské more - Stredozemné more, nepopierateľná inšpirácia vývojom v Grécku (mykénska kultúra), kamenná fortifikačná architektúra na hradiskách a urbanistické členenie vnútornej zástavby, to všetko radí karpatskú kotlinu medzi vedúce civilizačné centrá Európy. Zlom na prelome staršej a mladšej doby bronzovej znamená koniec. Expanzívny mohylový ľud prináša skazu, no zároveň sa produkuje viac a širšia paleta bronzov. Mohylové kultúry vyvrcholia počas mladšej doby bronzovej v kultúrach stredodunajských popolnicových polí, bojovníci s kopijou a mečom, v bronzovom pancieri, sa zapájajú do pohybov etník, znamenajúcich príchod Praitalikov do Itálie a Pradórov do Grécka. Tí, čo zostali, v ťažkej dobe rozrušenia ekonomických a kultúrnych väzieb, ukrývajú sa do hradísk, čakajúc na svoj koniec v podobe vpádu východných kočovníkov. Až doba železná znamená znovuvzkriesenie veľkých kultúr neskorej doby bronzovej. Na severe, v dobre chránených horských údoliach, bokom od búrlivých udalostí, sa zatiaľ vytvorí životaschopná kultúra umných remeselníkov a poľnohospodárov, ktorá tu pretrvá skoro tisíc rokov.

Staršia doba bronzová

(2 300 - 1600 p.n.l. kalibrované údaje, 1900 - 1500 konvenčné datovanie)

Doba bronzová vyrastá z obrazu, ktorý vznikol kultúrnym i etnickým prerodom na našom území ku koncu eneolitu. Priamu genézu kultúr staršej doby bronzovej môžeme sledovať predovšetkým z epišnúrových skupín Chlopice - Veselé a Nyírség - Zatín. Z nich vzniknú najstaršie skupiny doby bronzovej: na východe koštianska, na západe nitrianska. Pre obe je charakteristická kovová industria tvaru vŕbového listu, drôtený šperk, ihlice (cyperské, s terčovitou hlavicou), na východe i sibinské náušnice a najstaršie bronzové sekerky v strednej Európe. Miesto cínu sa používa arzén. Druhý sled kultúr predstavuje na západnom Slovensku únětická kultúra, s charakteristickým tvarom únětického poháriku, ale predovšetkým vyspelej bronzovej industrie (sekerky, ihlice, drôtený šperk, čelenky, hrivny). Hurbanovský typ má silné zastúpenie prvkov susedných kultúr hatvanskej a kisapostáckej. Objavuje sa tu dokonca zlatý šperk. Hatvanská kultúra zasahuje zo sev. Maďarska, pochováva na rozdiel od ostatných žiarovo. Pohrebisko wieselburskej kultúry na pravej strane Dunaja prinieslo okrem keramických nálezov i bronzový, zlatý a strieborný šperk, morské mušle a jantár.




Amfora severopanónskej kultúry s inkrustovanou keramikou. Patince. Staršia doba bronzová. (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991. s. 66)
Vyvrcholenie staršej doby bronzovej predstavuje dvojica vysoko vyspelých kultúr: na západe maďarovská (súčasť kultúrneho komplexu Maďarovce - Větěřov - Böheimkirchen), na východe otomanská (otomansko - fűzesabonský komplex). Spoločné majú predovšetkým civilizačné rysy: mohutné hradiská tellového charakteru často spevňované kamennými stenami, s hlbokými hrotitými priekopami, náznaky urbanizácie zástavby, až trojpriestorové domy z ubíjanej hliny, ďalší pokrok v metalurgii (okrem šperku (bronzový i zlatý) nástroje, zbrane (sekeromlaty, dýka, mečíky, kopije), ihlice, prvý kosák), doklady obchodu (jantár), štylizované zvieracie plastiky, bochníkovité a antropomorfné idoly, mykénsky motív špirály a koncentrických krúžkov na kostených bočniciach úzd, keramike a šperku. Hospodársky a zrejme aj mocensky závislé obyvateľstvo žilo v nížinných osadách tvoriacich poľnohospodárske zázemie hradísk. Pochovávalo sa kostrovo, skrčene, ženy ľavý bok S - J, muži pravý bok J- S, okrem vydrevených a bohato vybavených hrobov sa nachádzajú aj chudobné, či nerituálne uložení jedinci na sídliskách. Keramika dosahuje vrchol v pestrosti i kvalite, predpokladá sa jej remeselná produkcia. Okrem klasických tvarov sú zastúpené i cedidlá, prenosné piecky pyrauny a kultové nádobky. S kultom možno spojiť kultové jamy na hradiskách a kultovú studňu pri minerálnom prameni v Gánovciach. Najšokujúcejším nálezom z jej útrob je železná časť dýky alebo kosáka. Iný nález železa predstavuje bronzová miska so železným okutím z Veľkej Lomnice.



Železný nožík z gánovskej studne. Amfora otomanskej kultúry. (Novotný, B. - Novotná, M. - Kovalčík, R. M.: Popradská kotlina v dávnej minulosti. Poprad. 1991.)


Záver obdobia bol poznačený neistotou, opevňovaním centrálnych hradísk, narušením stability prenikajúcim expanzívnym mohylovým ľudom s prvkami kultúry Vatya, neskôr rozvrátením veľkých hradísk, likvidáciou vládnucej vrstvy "vojenskej demokracie" a zmenou pohrebného rítu na birituálny. S týmito udalosťami sa spája ukrývanie a kultové ukladanie bronzov do zeme (kosziderský horizont depotov), v ňom už nachádzame tvary charakteristické pre nasledujúce obdobie mohylových kultúr na západe a kultúr popolnicových polí na východe.



Zlatý šperk. Košice- Barca. Otomanská kultúra. (kol.: Ancient Monuments in the Heart od Europe. Praha. 1990. s. 38)







Model kultového vozíka. Nižná Myšľa. Otomanská kultúra. (Olexa, L. - Gašaj D.: Nižná Myšľa v dobe bronzovej. Košice. 1996.)



Stredná doba bronzová

(1600 / 1500 - 1200 p.n.l. )

Genéza mohylových kultúr bola dlho nevyriešenou hádankou. Zdá sa, že mohylové kultúry vyrástli v priestore stredodunajskej mohylovej kultúry - SMK, (na Slovensku rozšírenej na Záhorí a Trnavskej tabuli, t.j. západne od Váhu), pri veľkých sociálnych, vojenských a hospodárskych otrasoch, ktoré privodili zánik starobronzovým hradiskám aj a ich vládcom. Nové "demokradickejšie" spoločenské zriadenie sa zaobyšlo bez mohutných hradísk. Rozmach bronzovej industrie znamenal nielen definitívne víťazstvo bronzu nad kameňom (predovšetkým rozšírenie kosákov, nožov (tzv. falcké) a sekeriek (so schodíkom)), ale aj zavedenie reprezentatívnych typov bodných zbraní: cez prvé prechodné typy od mečíkov k mečom po meče s jazykovitou rukoväťou (BC1), rozšírenie hrotov šípov, dýk, hrotov kopijí, bojových sekeriek a dvojramenných mlatov. Keramika získava charakteristický dvojkónický tvar s vyťahovaným ústím a výzdobou podkovovitými ryhami. Zo Zohora pochádza keramický depot. Karpatská mohylová kultúra východne od Váhu predstavuje variant mohylovej kultúry na hranici s východnejšími kultúrami nemohylovými - Pilinskou a Suciu de Sus, vyratajúcich na podklade vyspelej otomanskej kultúry, od ktorých preberá mnohé vzory. Preto jej keramika dosahuje veľkú tvarovú i výzdobnú variabilitu. Bronzová industria je rovnaká ako v SMK, no tiež preberá i tvary pilinských výrobkov. Ku koncu sa začínajú používať britvy. Celé obdobie končí prechodným horizontom Blučina - Kopčany. Mohyly, kde, ako vyzerajú...

Na východe sa po zánikovom horizonte hradísk vytvorí kultúra odlišná, predstihujúca vývoj na západe. Tu už od stupňa BB1 vznikajú kultúry popolnicových polí: na východoslovenskej nížine to je kultúra Suciu de Sus, kde z lokality Raškovce pochádza unikátna popolnica s figurálnou výzdobou: vozom s urnou ťahaným koňmi. Na ostatnom území je to Pilinská kultúra. Tá sídlila i v Slovenskom rudohorí bohatom na meď i zlato a svojimi kovovými produktami zásobovala okolité kultúry. Sama však do svojích výhradne žiarových hrobov, niekedy prikrytých mohylkou, vkladala iba malé napodobneniny: sekerky, ihlice, diadémy, šperky, meče, nože, dvojramenné mlaty. Keramika je pestrá, časté sú i kovové depoty, obsahujúce šalgotariánske kruhy, diadémy, veľké terčovité ihlice typu Gemer, sekerky, kosáku, dýky i dvojramenné mlaty. V závere kultúry (BD) sa znovuopevňujú hradiská.

Na severe sa pod vplyvom mohylových kultúr sformovala slovenská skupina rozsiahleho komlexu lužickej kultúry, dnes označovanej ako lužický kultúrny komplex. Charakterizuje ho predovšetkým žiarové pochovávanie, budovanie hradísk - centier remesla, obchodu a kultu a charakteristický prejav v materiálnej kultúre. Najstarším náleziskom vznikajúcej lužickej kultúry je pohrebisko v Martine (BC1). V závere strednej doby bronzovej je slovenská skupina lužického kultúrneho komplexu sformovaná.

Mladšia a neskorá doba bronzová

( 1200 - 800 p.n.l. )

Posilňovanie moci vrstvy bojovníkov vyzbrojených bronzovými zbraňami vedie k vzniku vojenskej demokracie a zrejme i dvojetnických spoločenstiev, keď výbojná čakanská kultúra, známa z bohato vybavených kniežacích mohýl, ovláda okrajové územia okolitých kultúr: pozdĺž rieky Nitry lužické, velatické (okolie Neziderského jazera) a pilinskej (predpokladá sa "ochranný" pomer vyplácaný pilinskými bronzami). Keramika čakanskej kultúry je charakteristická dobrým vypálením a hranením napodobňujúcim kovový materiál. Nížinné sídliská mohli byť i obohnané hrotitou priekopou (Ipeľský Sokolec). Najznámešie mohylníky sú v Čake, Kolte (počas nanášania plášťov obety ľudí), Veľkých Ripňanoch, Dedinke. Deinky, hrob II. obsahoval vedľajší ženský hrob mladej (18 r.) kňažky (slnečného?) kultu: Br. čelenka, Br. šperk, 4 ihlice, spona, na hrude mliečny opál, keramická súprava na pitie, v rukách šidlo a ihlica - právom bola táto dievčina zaradená medzi 11 najvýznamnejších ženských postáv 13. stor. p.n.l. - k manželke Ramzesa II, veľkoknažke Debore, chetitskej kráľovne Puduhepe a čínskej princezny FU HAB (Pu Habi). Na prelome stupňov BD/HA1 sa bojovnícka elita zapojila do prvej vlny veľkého sťahovania národov, s ktorým suvisí príchod Dórov do Grécka. Zvyšky obyvateľstva boli čoskoro asimilované Velatiskou kultúrou.


Typické nádoby čakanskej kultúry. Mohyla v Dedinke.(Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991. s. 47)
Velatická kultúra hraničila s kultúrou čakanskou na rieke Váh, len v oblasti Piešťan sa presúva i na ľavú stranu (hradisko Ducové) a reprezentuje tlak na lužické obyvateľstvo (vrámci dvojetnického spoločenstva). Iné významné hradiská boli Pohanská nad Plaveckým Podhradím a Devín, stavby boli kolové max. 2-priestorové, niekedy vo forme megaronu. Radové obyvateľstvo pochovávalo na popolnicových pohrebiskách (Chotín, Devínska Nová Ves, Zohor) Najreprezentatívnejší celok predstavuje bohatá kniežacia mohyla v lužickom prostredí (Očkov, okres Piešťany) reprezentujúca moc velatických kniežat nad okolitým podrobeným lužickým obyvateľstvom. Kniežacia hrobka bola vykradnutá, i tak sa našlo 100 nádob, pozlátené miska, doklady postroja, meča, noža, hrotu oštepu a zlatého drôtu (zvyšky brokátu?). Kompletná výbava podľa autora výskumu pozostávala z prilby, holenných chráničov, hrudného panciera, štítu, meča, kopije a zlatej urny. Na prelome stupňov HA1/HA2 sa kniežatá velatickej kultúry zapájajú do druhej vlny sťahovania národov (Praitalici?), chudobný prejav následujúceho obdobia je základom mladšej fázy stredodunajských popolnicových polí - podolskej kultúry.

Na začiatku vývoja podolskej kultúry môžeme sledovať dožívanie a upadanie starších keramických vzorov, bronzov je málo, predpokladá sa vyčerpanie baní v Alpách. Situácia sa obracia a lužická kultúra postupuje pozdĺž Malých Karpát so severu na juh, oslabený kultúrnym a hospodárskym úpadkom, ku koncu doby bronzovej aj vpádmi kočovních etník z východu (Kimmerovia). Obyvateľstvo si buduje refúgiá (Marianka) a prežíva na niekoľkých starších hradiskách (Pohanská, Devín). Konca doby bronzovej (HB3) sa dožívajú len tri lokality: Devín, Ivánka a chudobné popolnicové pohrebisko Chotín.


Váza gávskej kultúry. Košice - Barca. (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991. s. 48)
Na východe zatiaľ došlo k zmene kultúrneho obrazu: v čase etnických posunov čakanskej kultúry (BD/HA1) zaberá územie kultúry Suciu de Sus a východné územia pilinskej kultúry gávska (mega)kultúra. Jej vývoj pokračuje i počas neskorej doby bronzovej. Buduje mohutné hradiská - centrá kovovýroby, vojenskej a náboženskej moci (Lysá Stráž, Nižný Tvarožec, Šarišské Sokolovce, Obišovce). Bronzové výrobky zahŕňali šperk, zbrane, panciere, prilby, súpravy na pitie, nádoby. Z Obišoviec pochádza unikátny nález dvoch bronzových kolies so 4 spicami. Záverečný horizont (HB3) predstavuje hradisko a pohrebisko na Somotorskej hore. Zo záveru doby bronzovej poznáme viacero železných predmetov (nože), znalosť kovovýroby sa však nerozšírila. Koniec doby bronzovej naznačuje príklon obyvateľstva (Pratráci? al. Agathyrsovia?) k príklonu ku (polo)kočovnému spôsobu života, čo by nevylučovalo trácko - kimmérske spolužitie.

Na juhu stredného Slovenska sa na zmenšenom území pilinskej kultúry od prelomu HA1/HA2 rozvíjala kultúra Kyjatická, žjúca zo spracovania bronzu (nádoby, šperk ružicového slohu) na hradiskách (Lysec, Maginhrad, Pohanský vrch pri Horných Plachtinciach, Včelince) a z malých poľnohospodárskych osád. Takáto osada z priliehajúcim žiarovým pohrebiskom bola preskúmaná AÚ SAV v Radzovciach. Zaujímavé je využívanie jaskýň (Majda - Hraškova, Sokolia, Jasovská, Silická ľadnica), zrejme skôr na kultové, ako obytné účely. Pre územie kyjatickej kultúry bol uskotočnený aj výpočet predpokladaného počtu obyvateľov - pre odbobie rozkvetu je to približne 60 000 ľudí. V závere obdobia (HA3) sa oblasť pilinskej kultúry vyľudňuje, časť severnejších oblastí zaujme lužická kultúra a ostatné zostávajú neosídlené.

Sever Slovenska pokračuje v príklone k mimokarpatskému vývoju ako súčasť lužického kultúrneho komplexu. Počas stupňa BD bol lužický ľud vystavený silnému tlaku expanzívnych kultúr stredodunajských popolnicových polí (Velatickej a Čakanskej) ako potlačovaná zložka vrámci dvojetnickej štruktúry spoločenstva. Odozvou kniežacích mohýl juhozápadného Slovenska je mohylové pochovávanie na severe (Mikušovce), trvajúce iba počas stupňa BD. Neskôr už ostávajú iba ploché žiarové pohrebiská, sprvu urnové, niekedy prekryté platňou, často s urnou s otvorom pre dušu, mladšie sí jednoduchšie, jamkové. Remeselnú zručnosť dokazujú rôznorodé bronzové výrobky (šperk ružicového slohu, zbane, prilby, šálky, kotlíky, súčasti voza). Exportovali sa trojrebrové meče liptovského typu (nachádzané od Porýnia po Juhosláviu). Hradiská boli často zosilňované kamennými prvkami defenzívnej architektúry (Tupá Skala, Prašník, Vítkovce, Kostoľany pod Tríbečom). Remeselno - výrobný charakter mala osada Pobedim, v oblasti styku s velatickou kultúrou. Stupňom HB začína vývoj sliezkej skupiny lužického kultúrneho komplexu, počas ktorého dochádza k posunu na juh pozdĺž hrebeňov horským masívov, lužické prvky nachádzame na keramike produkovanej podolským ľudom. V dobe železnej (HC) dochádza k spätnému pohybu smerom na sever, z tejto fázy nazývanej Plátěneckým stupňom poznáme len málo pamiatok. Až počas stupňa HD2 dochádza k opätovnému rozkvetu viazanému na mikroregión Oravy. Na hradiskách (Tupá Skala, Istebné - Hrádok) stavaných za pomoci kameňa, s náznakmi vnútornej urbanizácie a žijúcich z remeselnej produkcie (množstvo bronzových a železných depotov) a chovu ovcí (štylizované hlinené figúrky) žil ľud oravskej skupiny lužického kultúrneho komplexu. Pochovával na bohatých žiarových pohrebiskách (Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Oravský Podzámok).

Kultová maska z tvárovej časti ľudskej lebky. Majda Hraškova jaskyňa. Silica. Lužická kultúra. Neskorá doba bronzová. (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991. s. 70)
Registrovaný uživatel
Doba rímska na Slovensku

Periodizácia.

Staršia doba rímska (10 - 166)

Markomanské vojny /prechodné obdobie/ (166 - 180)

Mladšia doba rímska (180 - 375)

Prírodné prostredie.



Doba rímska znamená začlenenie časti slovenského územia priamo do Rímskej ríše - jej provincie Panónia. Zvyšok územia na sever od Dunaja sa stal domovom germánskych kmeňov, ktoré prijímali kultúrne impulzy spoza rímskej hranice, známej ako limes romanus. Spočiatku mierové spolužitie, poistené vytvorením vazalského germánskeho kráľovstva na území západného Slovenska, sa v polovici druhého storočia zmenilo na nepriateľstvo, ústiace do jedného z najväčších vojenských podnikov rímskeho cisárstva - Markomanských vojen. Výsledok vojen - kompromisný mier, bol skôr prehrou Ríma, a dlhodobo nedokázal zastaviť tlak barbarov prenikajúcich do vnútra impéria. V mladšej dobe rímskej prežijú provincie ešte jeden rozkvet, kým ho neskončí agónia štvrtého storočia, aj s posledným pokusom cisára Valentiniána udržať moc Rímskej ríše a jej hranicu na Dunaji, v tom istom roku ako Huni po rozdrvení Ostrogótskej ríše napadnú Vizigótov, ktorí sa dajú do pohybu a začnú tak obdobie označované ako sťahovanie národov.

Staršia doba rímska začína okolo prelomu letopočtu, kedy v archeologickom materiáli zaznamenávame prvé germánske nálezy, spájané s kmeňom Kvádov. V tom čase (15 p.n.l.) Rím získal bez boja Norické kráľovstvo (územie Rakúska) a neskorší cisár Tiberius obsadil aj územie neskoršej provincie Panónie (9 p.n.l.), teda aj časť Slovenska južne od Dunaja. Po neúspešnej výprave Tiberia proti germánskemu kráľovi Marobudovi, sídliacemu v Čechách r. 6 n.l., pri ktorej sa rímske vojsko dostalo prvýkrát na územie Slovenska (zrejme použili brod pod Devínom) a katastrofálnej porážke Rimanov v Teutoburskom lese (r. 9) sa zastavuje rímska expanzia a hranica sa začína zabezpečovať diplomatickými prostriedkami, presídľovaním a darmi s cieľom vytvorenia klientských štátov v predpolí rímskej hranice. Tak vzniká medzi riekami Cusus (Váh) a Marus (Morava) Vanniovo kráľovstvo. Archeologický materiál odzrkadľuje obrovský nárast obyvateľstva na úrodných sprašiach Trnavskej tabule (sídliskové nálezy - otvorené neopevnené osady - svedčia o veľmi veľkej hustote obyvateľstva). Rovnaké je časové zaradenie troch veľkých žiarových pohrebísk - Kostolnej, Abrahámu, Sládkovičova. Popri bojovníckych hroboch s deformovanou zbraňou či ostrohami sa našli bohaté hroby s niekoľkými prídavkami, často rímskoprovinciálneho pôvodu (šedá keramika, panónska maľovaná keramika a tehlová keramika, glazovaná keramika, skyphosy a kanharosy, terra sigillata, rímske spony, kovové nádoby /cedníky s naberačkou, vedrá, panvice, kanvice/, sklo). Počtom rímskych importov sa tak Slovensko dostáva na popredné miesto v barbarskej Európe. Vládnuca vrstva spoločnosti bola pochovaná odlišne, kostrovo, na malých samostatných, tzv. kniežacích pohrebiskách - pre obdobie druhej polovice prvého storočia je sú pohrebiská vo Vysokej pri Morave a v Zohore, s hrobom "kráľa". Počas vlády Trajána upevňuje impérium svoju moc a začína sa so systematickým budovaním hranice - Limes Romanus - v Podunajsku pozostávajúcom s limitnej cesty spájajúcej na ľavom brehu sústavu légijných táborov (castrum) a menších táborov (castellum). Práve jeden takýto tábor sa vybudoval na pravom brehu Dunaja /dnes Bratislava - Rusovce/. Gerulata je najdôležitejšou slovenskou rímskoprovinciálnou archeologickou lokalitou, s niekoľkými pohrebiskami, zvyškami opevnenia a viacerých rímskych stavieb (vojenské i civilné budovy). Na ľavý breh boli predsunuté oporné body - tzv. stanice, zabezpečujúce popri strategických i obchodné úlohy (Stupava, Bratislava, Devín). Tažisko germánskeho osídlenia sa presúva viac na sever, na stredné Považie, i východnejšie na Ponitrie a Poiplie. Počas vlády Antonia Pia sa razila minca Rex Quadis Datus - kráľ Kvádom dosadený - čo dosvedčuje pretrvávanie klientského pomeru Germánov voči impériu. Avšak udalosti na severe Európy, v dnešnom Poľsku (expanzia Gótov na baltské pobrežie), spôsobili tlak i na našich Germánov, ktorí hľadali ochranu i lepší život na druhej strane hranice. Ich odmietnutie vyvolalo nakoniec za vlády Marca Aurélia jedno z najmohutnejších bojových stretnutí: germánsko - Sarmatské vojny, nazývané aj Markomanské.

Počas týchto vojen operovalo na území Slovenska a Moravy veľké množstvo vojska, vedeného osobne cisárom. Ten dokonca "V krajine Kvádov, apud Granua /nad riekou Hron/" napísal prvú kapitolu svojho filozofického diela Hovory k sebe samému. Dokladmi pobytu rískeho vojska sú pochodové tábory, zistených v poslednom období leteckou prospekciou. Na trenčianskej skale sa dodnes zachoval oslavný nápis, venovaný víťazstvu cisárov (Marcus Aurélius a jeho syn Commodus) nad Germánmi, a je tak najsevernejšou rímskou epigrafickou pamiatkou v Barbariku. Udalosti z vojen boli zvečnené na stĺpe Marca Aurélia v Ríme: popri víťazných bojoch s barbarmi je tu znázornená i scéna so zázračným dažďom, ktorý zachránil Rimanov z obkľúčenia. Po smrti Marca Aurélia na mor zostali nedokončené plány utvoriť na území Slovenska novú provinciu Marcomannia. Jeho syn rýchlo uzavrel nevýhodný mier. Z archeologického hľadiska je dôležitá zmena materiálnej kultúry, zánik starých sídlisk a pohrebísk a vznik nových, zmena pohrebných zvyklostí (jednoduché žiarové hroby) i presídlenie časti kmeňa Kotínov na územie Panónie, čo znamenalo zánik púchovskej kultúry na severe Slovenska. Počas markomanských vojen bol vybudovaný drevozemný tábor (castellum) Iža - Leányvár, ako predsunutá ochrana légijného tábora Brigetio, počas bojov zničený, no neskôr znovu vystavaný ako kamenný.

Po Markomanských vojnách zažíva provincia Panónia svoj druhý rozkvet, mestá sa prebudúvajú z drevených na kamenné. Svoj rozkvet čoskoro zažije východ Slovenska, v staršej dobe rímskej osídlený pôvodným dácko - keltským obyvateľstvom zmiešaným z germánskym (przeworska kultúra z Poľska - Vandali) a dáckym (lipická kultúra z Rumunska - Dáci) elementom. Rozkvet tohto územie dokresľujú nálezy bohatých kniežacích hrobov (Ostrovany pri Prešove, Cejkov). Kvádmi obývané západné Slovensko ostáva stále silné, badať silnejúci przeworský vplyv, v priebehu tretieho storočia sa aj tu rozširuje keramika točená na kruhu, pochováva sa na nových žiarových pohrebiskách (Pobedim, Očkov) a kniežacie pohrebisko sa tiež posunulo na stredné Považie (Krakovany - Stráže). Obnovenie vojenských konfliktov po druhej polovici 3. stor., a potom v 4. stor. sa stáva podnetom na niekoľko rímskych vojenských výprav, vojensky síce úspešných, ale inak nič nemeniacich. Pokus Valentiniána I vytvoriť z nášho územia stabilný ochranný prvok vďaka výstavbe rímskych staníc (Cífer - Pác, Milanovce) a prebudovávaní starších (Gerulata, Iža, Devín) spolu s reformou armády (defenzívna taktika) a zabezpečení lojality germánskej vládnucej vrstvy končí fiaskom, keď ho pri rokovaní s drzými germánskymi poslami raní mŕtvica (r.375).
Registrovaný uživatel
Eneolit na území Česka.

Jako eneolit se na českém území archeologicky vymezuje doba přibližně mezi roky 4400 a 2000 př. n. l. Oproti předcházejícímu neolitu se projevují kvalitativní změny zásadního charakteru ve způsobu obdělávání půdy (oradlo, užití tažné síly dobytka). Předpokládá se, ale zatím není potvrzeno nálezy na českém území, že byl užíván vůz (nálezy kol pocházejí z Polska a Švýcarska, hliněné modely vozů z Maďarska). Poprvé, i když spíše jako prestižní záležitost než ekonomicky významný činitel, se užívala měď a z ní vyrobené luxusní zbraně a šperky. Oproti neolitu je eneolit na českém území kulturně mnohem rozmanitější, vystřídalo se zde větší množství archeologických kultur a jejich projevy jsou navzájem rozmanitější.
1 Společenské a hospodářské změny
2 Osídlení
3 Absolutní chronologie českého eneolitu
4 Časný/raný eneolit
5 Starý eneolit
6 Střední eneolit
7 Mladý eneolit



Společenské a hospodářské změny
Znalost nových technologií pravděpodobně vyvolala množství společenských a hospodářských změn. Využití dobytka, který patřil k soukromému vlastnictví, asi vedlo k přesunutí zemědělských aktivit jako činnosti, na které se podílela celá komunita, k činnosti vykonávané spíše menší skupinou, snad jen rodinnou jednotkou (a to muži). Oradlo nebylo možné užívat na plochách, které jako v neolitu prošly pouze žďářením a kde zůstávaly zachovávány kořenové systémy odstraněných stromů (viz žárové zemědělství). Proto se asi uplatňuje spíše přílohový systém.

V rámci společenských změn se uvažuje o výraznější sociální stratifikaci dané jednak specializací některých skupin na jinou než zemědělskou činnost (specializovaná řemesla, zpracování kovů, kontrola nad zdroji surovin, obchod), jednak možností kumulovat majetek. Tato stratifikace se pravděpodobně odráží v nálezech hrobů s bohatou výbavou (dále se u mužských hrobů uvažuje i o ceremoniálních zbraních: sekeromlaty) a ve starším a středním eneolitu ve vzrůstu počtu výšinných sídlišť i hradišť, o jejichž funkci se vedou diskuze (vedle obranného charakteru se také uvažuje o symbolické úloze).

Osídlení
Oproti neolitu se také změnila podoba sídelních jednotek na českém území, což pravděpodobně také souviselo se změnami v zemědělské výrobě. Podle archeologických nálezů se zdá, že eneolitické osady byly v porovnání s neolitickými menší rozlohou a obsahovaly menší počet objektů. V osadě pak mohly žít tak 2–6 rodin, tj. asi 20–30 jedinců. Snad zmenšení základní společenské jednotky se projevuje i zmenšením obytných objektů ( místo tzv. dlouhých domů, menší a spíše čtvercového půdorysu). Osídlovaly se také jiné polohy: pro neolitická sídliště je typická spraš, eneolitici osídlovali spíše regiony s černozemí v blízkosti menších vodních toků.

Absolutní chronologie českého eneolitu
časný/raný eneolit 4400–3800 př. n. l.
starý eneolit 3800–3400 př. n. l.
střední eneolit 3400–2800 př. n. l.
mladý eneolit 2800–2300/2000 př. n. l.

Časný/raný eneolit
V této málo archeologicky poznané etapě českého pravěku doznívají kulturní projevy pozdního neolitu, pokračuje pozdní fáze lengyelské kultury, vedle ní se archeologicky vyčleňuje lengyelské kultuře příbuzná kultura münchshöfenská. V lengyelské kultuře se někdy rozlišují dva horizonty: horizont Horní Cetno a horizont Praha–Střešovice.

V mladší fázi raného eneolitu je určena jordanovská kultura/skupina (o mladším stupni mezi dolním Poohřím a Kolínskem se hovoří jako o jenštejnské skupině). Vedle těchto kultur se v Čechách nacházejí charakteristické džbánky, většinou v kontextech mladší jordanovské kultury, schussenriedské kultury. Na Pražsku a v severozápadních Čechách byly zachyceny nálezy a také příkopová ohrazení michelsberské kultury. Především na výšinných sídlištích se už na konci jordanovské kultury vyskytuje keramika zdobená brázděným vpichem, o které se v literatuře nejčastěji hovoří jako o památkách typu Retz, a která se jako déletrvající jev projevuje ještě až v bolerázském období badenské kultury.

Starý eneolit
Ve střední a severní Evropě převládla kultura nálevkovitých pohárů, která zasahovala jak do Čech tak i na Moravu. Do starého eneolitu je řazena nejstarší fáze KNP, zvaná baalberg (baalberská skupina) a střední fáze, zvaná siřemská. Z této doby pocházejí první doklady odlévání mědi na českém území (Makotřasy). Vývoj Moravy, ale i Čech ovlivnil o něco později také vývoj na jihovýchodě Evropy, definována je zde badenská kultura (v literatuře také jako kultura s kanelovanou keramikou), resp. její starší bolerázský stupeň.

Střední eneolit
Kultura nálevkovitých pohárů pokračovala teď již pouze ve středních a severovýchodních Čechách svým nejmladším stupněm salzmündským. Na Moravě převládla plně badenská kultura (klasický stupeň), která je zastoupena i v nálezech ve východních (a slabě i středních a severovýchodních) Čechách. Badenská kultura v Čechách ve svém protořivnáčském stupni přechází v řivnáčskou kulturu. V západních a jižních Čechách se objevují sídliště chamské kultury. Na Moravě se po rozpadu kultury s kanelovanou keramikou a ještě pod vlivem z jihovýchodu vyčlenila bošácká kultura. Její vliv sahal až do východních Čech. V závěru středního eneolitu se v kontrastu s badenským vývojem na severní Moravě a ve východních a severovýchodních Čechách objevuje kultura kulovitých amfor.
Mladý eneolit
Ve střední a východní Evropě se mladém eneolitu rozšiřuje kultura se šňůrovou keramikou. Na jižní Moravě se pod vlivem jihovýchodu formuluje jevišovická kultura. Kultura se šňůrovou keramikou je po roce 2400 př. n. l. vystřídána celoevropsky rozšířenou kulturou se zvoncovitými poháry (kulturou zvoncovitých pohárů). Do samotného konce eneolitu je řazena i kultura protoúnětická, ze které pokračuje vývoj plynule do doby bronzové.
Registrovaný uživatel
Doba bronzová na území Česka


Jako doba bronzová se v ČR archeologicky vymezuje období přibližně mezi roky 2000 až 800 př.n.l. Na rozdíl od předchozího eneolitu, je pro tuto etapu lidského vývoje typické masové rozšíření bronzu, který je užíván již nejen jako luxusní zbraně či šperky, ale také k výrobě pracovních nástrojů (sekera, o něco později i srp). Někdy v první polovině 8. století př.n.l. dochází k relativně plynulému přechodu ve starší dobu železnou – halštat.

1 Relativní chronologie
2 Starší doba bronzová
3 Střední doba bronzová
4 Mladší doba bronzová
5 Pozdní doba bronzová


Relativní chronologie
Chronologické členění doby bronzové na českém území vychází z relativní chronologie vytvořené na základě hrobových nálezů německých archeologem Paul Reineckem na počátku 20. století. Vedle slovního označení (např. starší doba bronzová) se v literatuře vyskytují i tzv. stupně (např. BA, případně Br A), často ještě detailněji členěné (BA1, případně Br A1). Tyto stupně do svého systému už původně včlenil Paul Reinecke, který zároveň vytvořil chronologii i pro dobu železnou. Doba bronzová odpovídala v jeho původním členění stupňům BA–BD, doba halštatská stupňům HA–HD, vývojem bádání o době bronzové a halštatu se nakonec ukázalo, že doba bronzová zasahuje až do stupně HB a doba halštatská začíná oproti původním předpokladům později.

Starší doba bronzová = BA1, BA2 (2200 – 2000/1950 př.n.l.)
Střední doba bronzová = BB, BC (2000/1950 – 1400/1300 př.n.l.)
Mladší doba bronzová = BD, HA1, HA2 (1400/1300 – 1050/1020 př.n.l.)
Pozdní doba bronzová = HB1, HB2, HB2/3 (1050/1020 – 800/750 př.n.l.)

Starší doba bronzová
Přechod mezi pozdním eneolitem a dobou bronzovou není chápán jako ostrý zlom ve společenském vývoji. Kultura únětická, která je hlavní kulturou projevující se na počátku doby bronzové na českém území, se vcelku plynule vyvíjí pod vlivem pozdně eneolitické kultury se šňůrovou keramikou a kultury se zvoncovitými poháry a dále vlivy z jihovýchodního prostředí Karpatské kotliny. Ve starší době bronzové na Moravu zasahují i východní epišňůrové kultury, představované konkrétně kulturou Chłopice–Veselé a nitranskou kulturou (resp. v literatuře i nitranská skupina), náležející do komplexu Mierzanowice–Nitra–Košťany. Relativně úzké (snad obchodní) kontakty s jihovýchodními kulturami projevující se nálezy importů, udržovala v závěru starší doby bronzové věteřovská kultura (v literatuře také i věteřovská skupina), rozšířená na Moravě a částečně i v Čechách a úzce příbuzná s maďarovskou kulturou (hovoří se o komplexu Maďarovce-Věteřov-Böheimkirchen). V rámci některých kontextů se ve starší době bronzové nalézá i tzv. litzenkeramik.

Střední doba bronzová
Na přelomu starší a střední doby bronzové dochází ve střední Evropě k zásadnímu kulturnímu zlomu, který se projevil vystřídáním kultur i na českém území. Pravděpodobně ze středního Podunají se rozšiřuje komplex mohylových kultur, v jižních a západních Čechách se rozlišuje českofalcká mohylová kultura, v ostatních oblastech Čech a na jižní Moravě středodunajská mohylová kultura. Území severní Moravy se v této době vyvíjí odlišně, není příliš jasné, zda se jedná o předlužickou kulturu (vyvíjející se pak v lužickou kulturu) jako ve Slezsku, spíše se opatrně hovoří o tzv. předlužickém či protolužickém horizontu.

Mladší doba bronzová
Pro mladší (a pozdní) dobu bronzovou je typickým pohřebním ritem ukládání spálených pozůstatků do uren–popelnic, odtud se kultury takto zacházející se svými mrtvými označují jako kultury „popelnicových polí“ (velká pohřebiště složená z popelnic). Do jižních, středních a západních Čech zasahuje komplex hornodunajských popelnicových polí, konkrétně se odlišuje v jižních Čechách milavečská kultura, ve středních, severozápadních a částečně i jižních Čechách knovízská kultura, na Chebsku se vyděluje chebská skupina. Severozápadní, severní a východní Čechy patří k polabskému okruhu komplex lužických popelnicových polí, k lužickým popelnicovým polím patří i severní a střední Morava a území českého Slezska. Na jižní Moravu zasahuje komplex středodunajských popelnicových polí, konkrétně se projevující velatickou kulturou.

Pozdní doba bronzová
Na území střední Evropy se dále vyvíjí komplex popelnicových polí. Kultura knovízská přechází do kultury štítarské (někdy se ve starší literatuře hovoří o štítarském stupni knovízské kultury). Na kulturu milavečskou a chebskou skupinu navazuje nynická skupina. Na jižní Moravě na velatickou kulturu navazuje kultura podolská.
Registrovaný uživatel
Bojové


Bojové byli mocným keltským kmenem, který se skládal z několika větví. Jedna z nich osídlila přibližně ve 4.století př.n.l. střední a severozápadní Čechy, které začaly být později nazývány římskými zeměpisci a historiky zemí Bojů, Bohemií - latinsky Boiohaemum.

Bojové na českém území
Kultura Bojů se lišila od keltské skupiny usídlené v jižních Čechách. Pro ni byly typické mohylové pohřby, zatímco pro Boje kostrové pohřbívání. Nejvýznamnější bojská hradiště (latinsky oppida) se postupně přeměnila ve skutečná města. Bylo to především opiddum u Stradonic (nedaleko Berouna), kde se razily zlaté mince, Závist u Zbraslavi, Staré Hradisko na Moravě (mezi Boskovicemi a Prostějovem), na Slovensku Bratislava.

Od 2.století př.n.l. byli zdejší Bojové vystaveni nájezdům Germánů, proto část etnika odešla z Čech na území dnešního jihozápadního Slovenska a Rakouska. Na přelomu letopočtu již bylo Keltů v Čechách méně než Germánů. Na Slovensku se udrželi o něco déle.


Další skupiny Bojů
Jiná skupina Bojů pronikla ve 4.- 3.století př.n.l. do Itálie, odkud se v 2.století př.n.l. stáhli do středního Podunají. Kolem roku 60 př.n.l. byli panonští Bojové poraženi Dáky a z větší části se odstěhovali na území dnešního Švýcarska, kde už žily keltské kmeny Helvetiů a Haeduů. Na jejich území byli příchozí Bojové usazeni Caesarem, který vedl se zdejšími Kelty dlouhé války.
Registrovaný uživatel
Doba římská na území Česka

Jako doba římská se v české archeologii vymezuje období let 50 nebo 30 př. n. l. až 350 nebo 380 n. l., kdy bylo území České republiky obýváno především germánskými kmeny. Počátek doby římské je určen odchodem keltského obyvatelstva a zároveň počátkem pronikání prvních germánských skupin. O konci doby římské se uvažuje někdy v 2. polovině 4. století, kdy začaly etnické pohyby, které se charakterizují jako doba stěhování národů. Pro celé období doby římské je charakteristickým prvkem interakce, konflikty a vzájemné ovlivňování mezi kmeny na území barbarika a římskou říší.

Po celé období doby římské na českém území žily kmeny Markomanů, na Moravě společně s Kvády. V mladší době římské přišlo ze středního Polabí nové obyvatelstvo, které proniklo až na Severní Moravu.

1 Sídliště
2 Pohřebiště
3 Chronologické členění doby římské
4 Pozdní doba laténská A
5 Starší stupeň starší doby římské B1
6 Mladší stupeň starší doby římské B2
7 Starší stupeň mladší doby římské C1
8 Střední stupeň mladší doby římské C2
9 Mladší stupeň mladší doby římské C3 (pozdní doba římská)
10 Antičtí autoři, jejichž díla obsahují zmínky o Germánech



Sídliště
Největší počet sídlišť pochází ze starších stupňů doby římské. Později, pravděpodobně v závislosti na odlivu obyvatelstva, se jejich počet snižuje. Na Moravě je zjištěných sídlišť zřetelně menší počet, prozkoumané není žádné. Osady většinou stály na mírných svazích obrácených k jihu nebo jihovýchodu, obvykle v blízkosti vodního toku. Obytné objekty byly zahloubené (zemnice a polozemnice), pro většinu je typická kompozice šesti kůlů, které podpíraly střechu. Otázkou zůstává přítomnost a množství i funkce obecně špatně zachytitelných nadzemních objektů. Dále se v rámci sídlišť zachytily zásobní jámy, hliníky, odpadní jímky apod. a také studny (Ratenice na Nymbursku).

Pohřebiště
Typickým germánským způsobem nakládání s mrtvými na českém území je žárový ritus. Již od plaňanského horizontu začala vznikat rozsáhlá pohřebiště (Stehelčeves, Dobřichov-Pičhora, Třebusice, Tišice, Lužec nad Vltavou, Opočno u Loun, Pňov, Přešťovice, Kostelec na Hané), která začala být zkoumána již v 19. století. Hroby byly jak popelnicové, tak jámové. Důležitým archeologickým pramenem se staly milodary, které byly do hrobu přiloženy k spáleným ostatkům mrtvého (často samy prošly žárem hranice a jsou proto nalézány v neúplném či zdeformovaném stavu). Mohlo se jednat o zbraně, bronzové nádoby, keramiku, spony (ty jsou důležitou chronologickou pomůckou), kovové součásti opasků, důležitým indikátorem vztahů k ostatním kulturám, resp. římské říši je přítomnost importů.

Vedle těchto pohřebišť se vyskytují ve starší době římské osamoceně či v malých skupinkách i kostrové hroby tzv. lübsowského typu.

Vedle žárových hrobů se někdy v mladších stupních doby římské vyskytují tzv. vrstvové hroby (resp. rozptylové loučky), které jsou chápány jako projevy vlivu przeworské kultury. Od poloviny 3. století se vlivem příchod nového obyvatelstva z Polabí objevují i kostrové kroby, zpočátku ojediněle a s bohatou výbavou, později vznikají celá pohřebiště.

Chronologické členění doby římské
Základní chronologické členění doby římské na území Česka vychází z periodizace H. J. Eggerse (1955):

A pozdní doba laténská 50/30 – 0
B1 starší doba římská 0 – 50
B2 starší doba římská 50 – 150
C1 mladší doba římská 150 – 200
C2 mladší doba římská 200 – 300
C3 mladší doba římská 300 – 350

Pozdní doba laténská A
Někdy v 2. polovině 1. století př. n. l. (spíše až od 30. let) začali na od Keltů uvolněné území pronikat první germánské skupiny, pravděpodobně především z Durynska. V tomto období tzv. plaňanského horizontu se vytvořilo první stálé, i když relativně řídké, germánské osídlení především ve středních, východních, severozápadních a jižních Čechách. Ojedinělé doklady pocházejí i ze západních Čech. V severních Čechách se v té době udržely ještě kulturně smíšená kobylská skupina. Na východní Moravě zasahovala na území ČR púchovská kultura a zdá se, že se v omezené míře rozšiřovala i przeworská kultura, ohledně germánského osídlení na Moravě v této době existuje příliš málo znalostí, než aby se dalo něco usuzovat.

Starší stupeň starší doby římské B1
Krátce před přelomem letopočtu do Česka přišla nová a mnohem silnější migrační vlna, která je spojována s kmenem Markomanů. Jejich vůdce, Marobud, na novém území rychle vytvořil říši (odtud horizont Marobudovy říše), která ovšem trvala jen pouze do roku 18 n. l., kdy byl Marobud nucen odejít do exilu v Raveně. V tomto období vznikla velká a bohatá žárová pohřebiště Dobřichov-Pičhora (okr. Kolín) a v Třebusicích (okr. Kladno), kde se předpokládají být pohřbeni příslušníci Marobudovy družiny. Na Moravě se v této době vedle Markomanů usazují Kvádové.

Po zániku Marobudovy říše do stupně B1 spadá i horizont tzv. klasických spon s očky, kdy část populace odešla do Podunají (Vaniovo království), naopak ještě pokračují některá velká pohřebiště.

Mladší stupeň starší doby římské B2
Po pádu Marobudovy říše se české území dostalo do určité izolace, což se projevilo jak zmenšeným množstvím importů, tak chudšími pohřby. Až v mladší fázi B2 je znovu zaznamenáno větší množství importů, v této době vzniká i významné pohřebiště v Lužci nad Vltavou. Na Moravě se až v této době vytváří pevnější sídelní struktura s výraznějším zahušťěním v jižních oblastech.

Starší stupeň mladší doby římské C1
Do tohoto stupně spadá tzv. horizont markomanských válek, kdy se část českého území opět dostala do zorného pole římského politického zájmu. Především na jižní Moravě jsou z této doby doloženy významné archeologické lokality, v čele s Mušovem (Mušov IV, V a VI), kde bylo zachyceno několik římských vojenských táborů. V této době jsou silněji zachyceny vlivy z Polska, z oblasti przeworské kultury, i v Čechách.

Střední stupeň mladší doby římské C2
V 1. polovině 3. století se dále projevují vlivy przeworské kultury (např. na pohřebišti v Lužci nad Vltavou), vznikla i nová pohřebiště, např. v Dobřichově–Třebické, Plotišti nad Labem či Pňově. Zdá se, že v tomto období stoupá význam východních kvádských oblastí v Pováží, oblasti Čech a Moravy zůstávaly spíše na periférii. Na konci tohoto stupně ze středního Polabí přichází nové obyvatelstvo hlavně do severozápadních Čech, dokladem tohoto jsou nově založená žárová pohřebiště (např. Opočno u Loun). Tyto skupiny se o něco později dostaly až na Moravu, kde je jejich výskyt zařazen do tzv. kostelecké skupiny. V 2. polovině 3. století se objevují prvé kostrové hroby, doloženy jsou především bohaté ženské (Soběsuky, Prosmyky v Ústeckém kraji).

Mladší stupeň mladší doby římské C3 (pozdní doba římská)
Na konci doby římské se dále pohřbívá chudě na žárových pohřebištích, jen výjimečně se nachází i milodary. Ve středních a severozápadních Čechách se objevují kostrová pohřebiště vlivem průniků z labsko-germánského kulturního okruhu. Ze severu nadále pronikají vlivy pozdní przeworské kultury (dobrodzieňská skupina). Na Moravě se na samém konci doby římské formuje tzv. zlechovský typ.

Antičtí autoři, jejichž díla obsahují zmínky o Germánech
Caesar
Strabón
Plinius Starší
Tacitus
Cassius Dio
Ammianus Marcellinus
Prokopios z Kaisareie
Priskos
Paulus Diaconus

Uf,uf bledé tváre mám dosť tak na mesiac už budem zasa okupovať len a len TLACHÁREŇ. :lol: :lol: :mrgreen: :mrgreen:
Registrovaný uživatel
co sa robis? ctrl C + ctrl V a jeto :) :D
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Registrovaný uživatel
Niekedy áno,ale musíš to dať do kontextu. ;)
Je to téma zaujímavé články tak prečo neoprášiť vedomosti. :lol:
Kľudne pridaj niečo zaujímavé. :roll: :mrgreen:
Registrovaný uživatel
no tak to si pis ze pridam nieco zaujimave :oops: :oops:
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Registrovaný uživatel
Budem sa aj ja, len a len tešiť. :lol:
Registrovaný uživatel
Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy lénny systém.

V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše Karla Veľkého). V marxistickej historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza kapitalizmu a nasleduje po otrokárskej spoločnosti, a ktorá trvala od začiatku stredoveku do anglickej revolúcie v Anglicku, francúzskej revolúcie vo Francúzsku a revolúcie 1848 v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá:

genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva)
včasný feudalizmus (do 1200)
rozvitý feudalizmus (1200-1526)
neskorý feudalizmus (1526-1785)
rozkladajúci sa feudalizmus (1785-1848).

Vývoj pojmu Etymologicky slovo vzniklo z odvodením z latinských slov feudum (léno) a allodium (celkové vlastníctvo) a feum (čo je latinská forma staronemeckého *fihu – dobytok). Léno bol majetok, ktorý lénny pán (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu vazalovi (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby.

Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa.

V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité protibežné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus.

Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia Karola Marxa, ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil Lenin, a Stalin jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojim „zákonom“ o zákonitom slede priatich postupných spoločenských formácií – praveká spločnosť, otrokárska spoločnosť, feudalizmus, kapitalizmus a socializmus.

Rozdiel medzi marxisticko-lenininským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa štát, cirkev a právo chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie husitského hnutia v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké komúny (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz komunizmu. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ (šlachta a cirkev), pozornoť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“.

V nasledujúcom období (20. storočie) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ (O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956). Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len Japonsko, Rusko a islamské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem spoločnosť. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup.

V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednosťňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou.

Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií.

Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, Japonsku za Šogunátu, pre Afriku 19. storočia, Čínu aj Indiu. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od starovekého Egypta až po americký juh v 19. storočí.


Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie sťahovania národov, kedy Európu zaplavili bojovné skupiny Germánov vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ (knieža, kráľ) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť. Táto pôda bola udelovaná buď doživotne, alebo dedične, na dediča prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v stredovekej spoločnosti, na vrchole stál kráľ na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo Franskej ríši Karola Veľkého vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénnho systému.

Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) šlachty a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti.

Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so zámorskými objavmi, bankovníctvom, urbanizáciou, pokrokom v technológiách, koncentráciou kapitálu, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom morových epidémií, ktoré vyľudnujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké revolúcie a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom.

V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. druhého nevoľníctva, kedy je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16-17. storčí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenectvo, poddanstvo likvidujú až revolúcie v rokoch 1848-49. V Rusku pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66.
Registrovaný uživatel
Slovania


Územie Európy obývané Slovanmi. Svetlo zelené - západní Slovania, stredne zelené východní Slovania, tmavo zelené - južní Slovania
Rozšírenie Slovanov v Eurázii
Bosnianska abeceda
Slovanské veľkonočné vajíčkoSlovania sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe. Obývajú najmä východnú, južnú a strednú Európu. Patria k nim aj Slováci.



Pri otázke pôvodu Slovanov dochádzajú jazykovedci, etnológovia a archeológovia k čiastočne odlišným výsledkom.

Z jazykového hľadiska sa praslovanský jazyk vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už okolo roku 1500 pred Kr.

Z historicko-archeologického hľadiska možno údajne bez akýchkoľvek pochybností hovoriť o Slovanoch až asi od roku 500 (čo však neznamená, že neexistujú viac-menej sporné písomné odkazy a hmotné nálezy z oveľa starších období).

Otázkou pôvodu Slovanov sa zaoberajú dve hlavné teórie:

a) Migračná teória (teória pravlasti) hovorí, že Slovania prišli na svoje dnešné územia z nejakej pravlasti. Podľa archeologických nálezov sa nachádzala severne od Karpát medzi Odrou, Vislou a stredným Dneprom a Slovania sa z nej rozšírili v 5. storočí. Teóriu pôvodne vytvoril český etnograf Lubor Niederle (1865-1944). Táto teória je v konečnom dôsledku založená na (a) zistení poľského botanika a kultúrneho vedca Rostafinskeho (1850-1928), že pravlasť Slovanov muselo byť územie bez buka, smrekovca a tisa, pretože vo všetkých slovanských jazykoch sú názvy týchto stromov prevzaté z cudzích jazykov, (b) zistení A. L. Pogodina (1901) že územiami s najstaršími slovanskými názvami riek sú Podolie (dnes juhoukrajinské územie na Dnestri) a Volyň (medzi Bugom a Dneprom). Niederle len upresnil lokalizáciu tohto územia na základe výsledkov archeologických vykopávok. Podľa Niederleho Slovania opustili toto územie z dôvodov zmeny podnebia v 2.-3. storočí po Kr. V Sovietskom zväze sa ešte počas 2. svetovej vojny zastávala prevažne téza, že pravlasť Slovanov ležala medzi Labe a Sále - Egejským morom - Baltským morom - Okou a Volgou. Po intenzívnych vykopávkach v 50. rokoch však aj sovietski archeológovia zredukovali toto územie na rôzne definované územia zhruba v dnešnej Ukrajine a Poľsku.

b) Autochtónna teória hovorí, že etnogenéza Slovanov prebehla na iných územiach východnej Európy, kde Slovania sídlia aj dnes. Toto tvrdil už ruský kronikár Nestor v 12. storočí. Novšie jeho názor potvrdil významný ruský jazykovedec Oleg Nikolajevič Trubačov (hlavný redaktor dlhodobého projektu obrovského etymologického slovníka slovanských jazykov), podľa ktorého etnogenéza Slovanov prebehla približne v dnešnom Maďarsku a južnom Slovensku. Tento názor dnes zastáva menšina autorov. Na Slovensku sa k tomuto názoru "odvážil" v poslednom čase pridať v polovici 90. rokov P. Mačala (Etnogenéza Slovanov v archeológii, 1995), ktorý dokazuje, že Slovanov možno vo východnej Európe doložiť už po roku 1000 pred Kr., pričom sa opiera o archeologické pramene. Najnovšie záhorský etnológ R. Irša (Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch, 2006) na základe analýzy slovanskej mytológie a jazykových rozborov mien slovanských bohov a toponymických názvov považuje Slovanov za autochtónne obyvateľstvo v Karpatskej kotline, v povodí Dunaja, ktorý Slovania (Sloveni) nazývali Slavom (Slovom), podľa svojho božstva „Slava“ („Slova") a "údajný" príchod Slovanov v 5. storočí podľa oficiálnych textov interpretuje len ako príchod východných Slovanov do strednej Európy.


Nemeckí a maďarskí historici radi zastávajú teóriu, že Slovania z etnického hľadiska vznikli akousi náhlou „záhadnou“ premenou pôvodného obyvateľstva až v 6. stor. v oblastiach, kde sídlia aj dnes. Takto sa to často učia aj študenti v uvedených krajinách. V nacionalisticky orientovaných (ale častých) maďarských prameňoch sa zas dokonca možno stretnúť s tým, že "maďarské" kmene prichádzajú na neobývané územie, kde predtým žili len Avari a pred nimi Huni, napriek tomu, že samotné najstaršie maďarské kroniky tvrdia niečo celkom iné (dobýjanie územia od Slovanov). Aj medzi archeológmi je všeobecne známy značne laxný a negatívny postoj ich maďarských kolegov voči akýmkoľvek slovanským nálezom z územia Maďarska.


V kronikách a letopisoch sú označovaní rôzne, napríklad Sloveni, Sclavini, Anti, Veneti, Venedi, ale je sporné, či sa niektoré z týchto názvov naozaj vzťahujú na Slovanov.

Pôvod slova Sloveni [j. č. Slovenin] (a tým aj Slovania, Slováci a Slovinci) je sporný. Uvádza sa napríklad:

názov rieky
slovný kmeň *slo-/*sla- vo význame voda; indoeurópsky slovný kmeň *kleu- vo význame tiecť (spodobňovalo sa na -sleu- -slav -slov...)
osoba menom Slov (Sloveni sú potom "Slovovi ľudia")
slovo otrok (pozri nižšie)
drávidské slovo "Solveni" vo význame vyznávači [boha] Volosa/Šivu - teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu)
podľa kmeňového božstva Slava (Slova), podľa ktorého bola pomenovaná rieka (Dunaj) - teória R. Iršu
Staršie sa predpokladala súvislosť:

so slovom "slovo", ktorá je prakticky nemožná, pretože prípona -enin (a pod.) sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom Slov- (*Slovy) nie je doložená, alebo
so slovom "sláva", ktoré je však zrejme neskoršieho pôvodu
Vysoká frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania zrejme svojho času obývali jazerné, pripobrežné a prímorské oblasti (Baltu). Boli výborní plavci a vedeli sa aj potápať.

V najstarších zmienkach (neskorá antika, včasný stredovek) o Slovanoch v gréckych, latinských, arabských (ale aj iných) textoch sa príslušné slovo vždy začína na skl- (sclavus; sklav; saqáliba; skloven etc.) a nie na sl-, pričom tvary na skl- znamenali v latinčine, arabčine a podobne v tomto období aj otrok ("sclavus" označoval aj rímske putá pre otrokov). Na to existujú dve vysvetlenia. Jednak je možné, že -k- bolo vsunuté do pôvodného tvaru z dôvodu ťažkej výslovnosti skupiny -sl- v daných jazykoch (v latinčine a gréčtine existuje len skupina -zl-, arabské slovo zrejme pochádza z latinského) a slovo Slovania nemá s otrokmi nič spoločné alebo - čo je veľmi pravdepodobné - slovo otrok v spomínaných a iných jazykoch vzniklo zo slova Slovania, pretože Slovania (východná Európa) tvorili (popri Germánoch, Baltoch a Uhrofínoch) v neskorej antike hlavný rezervoár otrokov. Je však tiež možné, že názov Slovan naopak pochádza zo slova sklavus/saqáliba a pod. (otrok) v spomínaných jazykoch, pričom je pozoruhodné, že tento súvis spomína už Juraj Papánek v roku 1793 vo svojom Historia gentis Slavae, kde v kap. II tvrdí: "Meno Slovanov nepochádza zo slova Sláva, ale z arabského pomenovania Seclaba, pretože vraj (quod) Seclaba jazykovým skreslením (per corruptionem linguae) je odvodené v slove Sclava".


Kultúra, život a náboženstvo Základnú spoločenskú jednotku Slovanov tvorili rody a kmene. Na ich čele stáli náčelníci, volené staršinami rodov, prípadne ľudovým zhromaždením - veča. Rodiny boli monogamné, žili v jednoduchých drevených príbytkoch čiastočne zapustených do zeme (drevozemnice).

Letopisy antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude. Hlavnými božstvami boli Perún (boh blesku a hromu), Veles(bohyňa-matka, mylne na základe ľudovej etymológie často označovaná za boha dobytka, ale aj za boha lesa), Svarog (boh slnka a ohňa – vojny – od „svár“), Simargl (boh vetra) a Mokoš (bohyňa plodivej moci, lásky, rodiny). Známy bol aj trojhlavý Triglav či sedemhlavý Rugievit, ďalej Radegast, Svantovít a iní. Rôzne mená bohov však boli v podstate len prezývkami Perúna a Veles, aj keď neskôr boli vnímané ako mená samostatných bohov a démonov. Podľa starších názorov dualizmus dobra a zla predstavovali Černoboh a Belboh. Toto vysvetlenie sa opiera o nepochopenie mien slovanských bohov, ktoré sa v odbornej literatúre traduje od 19. storočia. Černoboh bol v skutočnosti bohom dobytka, jeho keltskou obdobou je Cernunos. „Belboh“ je výmysel z čias národného obrodenia. Slovania nerozdeľovali bohov na dobrých a zlých. Sile bohov podľa Prokopia však neprisudzovali Slovania veľký vplyv. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, chroba, či keď išli do vojny. Uctievali však rieky, vodné víly a verili vo veštby. Podľa Prokopia, žili Slovania v žalostných chatrčiach a často sa sťahovali. Do boja tiahli zväčša pešo, s kopiou. Niektorí nemali ani košeľu ani plášť, obliekali si len nohavice do pása a tak sa vydávali do boja proti nepriateľom. Ich život opísal ako drsný a primitívny, ich zovňajšok ako špinavý, hneď však dodáva, že nie sú zlomyselní ani zákerní.

Slovania pôvodne svojich mŕtvych spaľovali, na kostrové pochovávanie prechádzali postupne. Na území Slovenska, to bolo v dôsledku styku s Avarmi. Definitívny prechod na kostrové pochovávanie a koniec pohanským zvykom znamenal až prechod na kresťanskú vieru. Na Slovensku to bolo už začiatkom 9. storočia.

Slovanské hospodárstvo bolo tradične zamerané na poľnohospodárstvo a pastierstvo. Poznali dvojpoľný systém obrábania pôdy. Pestovali všetky vtedy bežné druhy obilnín, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, ale i technické plodiny ako ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Boli tiež rybári, poľovníci a brtníci. Mali pomerne vyspelé kováčstvo, tkáčstvo i hrnčiarstvo. A to i napriek tomu, že nepoznali hrnčiarsky kruh. Vyrábali kvalitné šperky.


Rozdelenie Z hľadiska etnickej a jazykovej príbuznosti sa Slovania delia zhruba nasledovne:

južní Slovania
Bulhari
Bosniaci
Čiernohorci
Chorváti
Macedónci
Srbi
Slovinci
západní Slovania
Česi
Kašubovia
Lužickí Srbi
Poliaci
pomoranskí Slovinci
Slováci
východní Slovania
Bielorusi
Rusi
Rusíni
Ukrajinci
Registrovaný uživatel
koukněte blog převážně o bankovkách
http://bankovky-mince.blog.cz/
třeba tam najdete také něco zajímavého, napište zda se Vám stránka líbí, nebo co Vám tam chybí, pokusím se to napravit, nemám skoro žádné odezvy,
díky eca22
Registrovaný uživatel
:shock: eca22;máš to pekne spracované,ale domnievam sa pre nás stredoeurópanov dosť veľká exotika.
Ďaleko viacej zberateľou sa orientuje na numizmatické európske dejiny prípadne,Byzancia-Grécko-Rím.

Zasa je dobré vedieť aj o Tvojích stránkach pokiaľ je potrebné niečo porovnať. :shock:
Registrovaný uživatel
eca22: daj si tu svoju www stranku do podpisu pod prispevok :)
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Registrovaný uživatel
díky za odezvu
ps: jak se to dělá dát to do podpisu????
na PC jsem samouk už od dob Atari a tohle jsem nevykoumal
eca22
Registrovaný uživatel
Jinak není problém psát i něco o českých, případně jiných evropských platidlech, ale informace o nich se dají najít na internetu, já mám ve sbírce i právě exotické bankovky, nebo se zajímám o bankovky (i mince) z míst různých třenic a konfliktů, kde není situace v platidlech ještě moc zpracovaná, (z poslední doby např. Jugoslávie), proto když už si s tím dám práci a vyhledám si nějaké informace na netu, většinou v cizině a něco se o tom dozvím, tak už se chci o těch informacích podělit s ostatními. Kdyby to totiž tak udělal každý, kdo zná nějakou oblast numismatiky, tak bychom za pár let měli na netu kompletní katalogy všech oblastí (a pěkně v češtině) a v pohodě by jsme je doplňovali, nemuseli bychom kupovat drahé katalogy (každý rok za několik tisíc) a mohli bychom se věnovat víc svým sbírkám. Mám zpracované své katalogy na více zemí, ale neni moc času je aktualizovat a dodělat. ale postupně se k tomu dostanu. Doufám, že mi na blogu nedojde brzo místo, protože je to nějak omezeno. případně budu muset založit jiný nebo svoje stránky.
Dále bych uvítal i spolupráci pokud jde o literaturu, pokud jí někdo má v el. podobě mohu něco vyměnit, mám cca 1.000 různých knih ze všech oblastí numismatiky, hodně i o antice, vydání z počátku století (nejsou zatížené autorskými právy) atd.
eca22
« Poslední úpravu provedl(a) eca22 v 31. 1. 2008, 19:29. »
Registrovaný uživatel
eca22 napsal
díky za odezvu
ps: jak se to dělá dát to do podpisu????
na PC jsem samouk už od dob Atari a tohle jsem nevykoumal
eca22

atari 130 xe moj prvy pocitac za komunistov :)
a dat si www do podpisu je jednoduche :
Nastavení -------> Upravit profil-------> podpis ;)
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Registrovaný uživatel
Ještě mám atari ve sklepě v krabici, kdybych ho s těma kazetama ukázal klukovi, tak by si asi myslel, že jsem ho vyrobil sám :mrgreen:
Registrovaný uživatel
To eca22: máš moc pěkné stránky a je vidět, že na nich intenzivně pracuješ a dodáváš stále nové články. Moc se mi to líbí, i když se nezajímám tolik o bankovky, tak mě i některé články dokázaly pěkně zaujmout.

Jinak vidím, že chápeš myšlení dnešní generace mládeže :)
Registrovaný uživatel
eca22 napsal
Ještě mám atari ve sklepě v krabici, kdybych ho s těma kazetama ukázal klukovi, tak by si asi myslel, že jsem ho vyrobil sám :mrgreen:

no nieco mi hovor o atari :( mne zhorel :? chudacik..po 15tich rokoch..a tolko dolamanych joystikov od nervov zazil....no ale ked som sa chcel hrat musel som si ich zletovat znova dokopy.. :mrgreen: a tak stale dokolecka :lol:
_______________
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com

Nové téma Další příspěvek

Stránka: « < 1 2 3 4 5 6 7 8 ... > »

Sběratel.com » Zajímavosti » Zajimave clanky

Diskusní fórum | Sberatel.com | články | inzerce | katalog | mince | sběratelé | zápalky |

TOPlist
Sběratel.com je poháněno systémem UseBB 1