to Suplik - tiež som sa toho rezania bál, ale tie malé kamene podobne ako ostatní kolegovia držím v rukách a pomaly otáčam proti smeru točenia kotúča. Chce to veľa vody a tak mám hadičku privedenú zhora a voda tak tečie priamo do rezu, no a prebytočná steká do vaničky pod kotúčom, pričom je časť kotúča ponorená v tejto vaničkovej vode. Aj keď je vody dosť, občas mi kotúč zasekne v kameni, vtedy ho rýchlo uvoľním, aby som nevyrazil poistky. Na veľmi malé kamene cca 2-3 cm si radšej nalepím na držanie drevené špalíčky, aby som nemal prsty príliš blízko kotúča. Na tie väčšie by to už asi chcelo postaviť pílu s väčším kotúčom cca 250-350 mm a kameň do rezu posúvať upevnený v nejakých saniach, či vozíku. Skús pozrieť na youtube napr. jak se zpracovává lariman.
No a s tým kupovaním je to tak, ako píše Xantokon. Na burze kúpený kameň, chrobák, či motýľ do zbierky je síce možno atraktívny ale nemá históriu. Vlastnoručne vybudovaná zbierka, je ako album s fotkami. Na každý kúsok sa viažu spomienky. Kupovať len minimálne a len také, kde sa určite nikdy nedostaneš napr. braziláky.
to Lucanus: čím lepíš ty dřeva na ty malé šutry?
Díky 😉
to Xantokon - tiež zaujímavý kúsok.
to Pechy - keď je kameň veľmi malý, nalepím aspoň z jednej strany Lukoprénom malý drevený hranol cca 3cm x 3cm x 2cm, aby sa lepšie držal medzi palcom a ukazovákom. Podobne keď seknem dlátom kameň a pekná kresba je len pár milimetrov pod povrchom tej rozštiepenej plochy, odrezať musím len tenký plátok, aby som to vyrovnal do roviny. Držať to v ruke je nemožné a tak tam nalepím drevený hranolček. Na očistenie kameňa od Lukoprému stačí potom pár kvapiek Toluénu.
joeolahfamily@azet.sk
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
