Obrázky:
« Poslední úpravu provedl(a) facctory v 1. 2. 2014, 11:41. »
Moderátoři: Archypov, facctory, smith.
Autor | Příspěvek |
---|---|
#1 14. 3. 2012, 19:23
|
|
Registrovaný uživatel |
dostali sa mi do ruk tieto guartingy a potreboval by som pomoct s urcovanim mincovni. ak viete nejake znacky precitat a poznate tak prosim poradte. vdaka
Obrázky: « Poslední úpravu provedl(a) facctory v 1. 2. 2014, 11:41. » |
#2 14. 3. 2012, 19:28
|
|
Registrovaný uživatel |
Pěkné mince, jen se obávám, že určující budou chtít lepší fotky.....
|
#3 14. 3. 2012, 19:53
|
|
Moderátor |
Akurát píšem jeden článok o quartingoch, teda sa značkám venujem "vo veľkom", hovoria mi najväčší lúštiteľ a bádateľ. Na tvojich quartingoch vidím nejaké značky, ktoré by sa aj dali identifikovať, len na to bohužiaľ dnes nemám čas. Teda zajtra by som ti k nim napísal niečo viacej ak ma nikto nepredbehne...
Inak naozaj je fotka dosť malá, poprosil by som ťa poslať mi ju na mail v plnej veľkosti. Ideálne by bolo poslať mi dve fotky reverzu (z trochu iného uhla) a dve fotky averzu (tiež z trochu iného uhla). Aj averz je veľmi dôležitý, osobne rozlišujem 4 typy korún, dokážem ich relatívne priradiť k mincovniam, teda by bola dvojitá kontrola. Ak máš čas a chuť, tak to zajtra nafoť ako som hovoril a pošli na archypov zavináč gmail.com. |
#4 14. 3. 2012, 20:03
|
|
Registrovaný uživatel |
dokie: Ja ti skôr odporúčam zaobstarať si knihu od Artura Pohla: Munzzeichem und Meisterzeichen auf Ungarischen Munzen des Mittelalters a trochu sa pocvičiť sám v určovaní. Je to celkom sranda a teoreticky môžeš nájsť aj nepopísanú značku.
Mimochodom, tá minca vpravo hore je tiež quarting? |
#5 14. 3. 2012, 20:06
|
|
Moderátor |
Čudoval by si sa, aké je to pri quartingoch zložité, hlavne keď sú horšie stavy. Viem to sám a to som mal malý depot v ruke a preberal som ho dlhé hodiny mincu po minci.
|
#6 14. 3. 2012, 20:13
|
|
Registrovaný uživatel | |
#7 14. 3. 2012, 20:53
|
|
Moderátor |
Najskôr ma napadlo že by sa mohlo jednať o značku Q, ale mám dojem, že je to dvakrát ležaté C. Už som sa s tým stretol (presne s ležatými značkami C), skúsim dohľadať či nemám fotografiu, ale pripadá mi to tak, akoby išlo o C spadnuté o 90° vpravo (s malým vylomením puncu ). Ležaté C má aj 1/10 denár P 123-14, vyzerá to podobne. Má niekto inú teóriu?
No možno sa mýlim, po zväčšení mi to veľmi na C nevyzerá, ale už som videl mincu s ležatými C-čkami a vyzeralo to veľmi podobne. Som zvedavý na iné názory, aby mi povedali "kde udělal soudruh Archypov chybu..." Obrázky: |
#8 14. 3. 2012, 22:13
|
|
Registrovaný uživatel |
Mna by tiež zaujímala minca vpravo hore... nevyzera to na quarting
|
#9 14. 3. 2012, 22:58
|
|
Registrovaný uživatel |
Ak sa máme držať Pohla a faktu, že obe značky sú rovnaké, mohlo by to byť ešte LL spadnuté na chrbát , alebo nn, ale to by muselo byť ešte zrkadlovo prevrátené.
L.M. |
#10 14. 3. 2012, 23:10
|
|
Registrovaný uživatel |
Aký typ je na tom Sigurovom? Nezodpovedá náhodou CC, LL, alebo nn ? L.M. « Poslední úpravu provedl(a) l_m_2009 v 14. 3. 2012, 23:11. » |
#11 14. 3. 2012, 23:11
|
|
Registrovaný uživatel |
Ked ten obrazok otocis o 180 stupnov, tak to vyzera ako dve Č |
#12 24. 3. 2012, 14:43
|
|
Registrovaný uživatel | |
#13 24. 3. 2012, 17:10
|
|
Registrovaný uživatel |
Pekný
|
#14 25. 3. 2012, 12:31
|
|
Moderátor |
Je krásny, len nie je z konca Žigmundovej vlády, ale pravdepodobne pôjde tiež o začiatok 15. storočia. Pohl túto značku vôbec nedatuje a dokonca má pochybnosti aj o pécskej proveniencii (aj keď Pécs to pravdepodobne je). Nové nálezy dukátov s touto značkou ukazujú, že tieto dukáty neboli razené na konci, ale skôr začiatkom Žigmundovaj vlády. Viac keď tak mailom, tieto teórie mám rozpracované, ale nechcem ich zatiaľ šíriť verejne. |
#15 25. 3. 2012, 13:43
|
|
Registrovaný uživatel |
no, tak som zvedavý...Pécs má s otáznikom, ja by som skôr hádal Kremnicu. Šibačka sa blíži, tak keď ťa s Biggerom vyšibeme a vykúpeme, dáš nám prednášku. Lebo nie je to tak dávno a bavili sme sa o tom a myslím, že aj Marek Budaj hovoril o konci vlády. Asi vyšli najavo nové skutočnosti. Teším sa...
|
#16 25. 3. 2012, 13:48
|
|
Moderátor |
Môžete ma prísť s Biggerom vykúpať, napríklad v pive. S Marekom Budajom sme o tomto hovorili, ale práve naopak, aj on hovoril o začiatku vlády, asi sme sa ty a ja zle pochopili... |
#17 29. 3. 2012, 14:30
|
|
Registrovaný uživatel | |
#18 29. 3. 2012, 15:05
|
|
Registrovaný uživatel |
a este je tam uvedene, ze aj I-V by mala byt mincovna Bratislava, ale na webe je tento dukat bezne oznacovany za mincovnu Buda
|
#19 30. 3. 2012, 21:35
|
|
Moderátor |
Jozef Hlinka uvádza že sú to bratislavské razby a aj keď osobne viac verím Pohlovi, na 5% nevylučujem, že by mohli byť bratislavské. Inak všetky dostupné katalógy neuvádzajú, že by v Bratislave Žigmund razil dukáty, ale ktovie? Sám mám problém s Pohlom (aj keď maličký, ohľadom datovania), možno nejaké budúce nálezy to viac objasnia aj v tomto prípade. Predbežne radím tento dukát do košickej mincovne podľa Pohla:
Pohl D 2-14, mincovňa Košice, kom. grófi Jacobus a Christianus, razba spred roka 1410. |
#20 30. 3. 2012, 21:49
|
|
Registrovaný uživatel |
Nemam to prilis nastudovane, ale vyskytuje sa v pripade Kosickej mincovne na inych minciach/pri inych panovnikoch mincova znacka zacinaju pismenom I? Podla Hlinku sa prave pri roznych bratislavskych razbach vyskytuje ako prve pismeno I v kombinacii s dalsimi pismenakami.... od Zigmunda az po Ferdinanda I.
Okrem ineho Zigmund udelil Bratislave v roku 1430 dve mincove privilegia, tak je pravdepodobne, ze za jeho panovania sa tam aj razili mince, alebo nie? |
#21 30. 3. 2012, 22:06
|
|
Moderátor |
Viem že v Bratislave sa razili vo veľkom drobné mince quartingy, o vyšších nomináloch neviem nič, dokonca ani denáre nie (to by bolo pred privilégiom), viem iba o quartingoch, čo je drobná minca razená po prvej vlne husitských vpádoch (viď. mincové privililégiá 1430). Písmeno C bolo bežné pre Košice, písmeno I bolo bežné pre meno kom. grófa, vtedy bola naozaj každý druhý menom Jakub, teda Iacobus - odtiaľ skratka.
|
#22 31. 3. 2012, 21:54
|
|
Registrovaný uživatel |
Mne to pripada celkom logicke, priradit znacky zacinajuce "I" Bratislave, pretoze jej historicky nazov je Istropolis, tak ako "N" patri k Nagybanyi, "K" Kremnici (Kormocbanya) a "C" Kosiciam (Cassovia).
|
#23 1. 4. 2012, 10:10
|
|
Moderátor |
Já mám zjednodušeně u Bratislavy uvedeny tyto poznámky :
6.3.1430 - Privilegium razit čtvrtdenáry( dvoj.kříž/koruna ) 23.6.1430 - Privilegium razit všechny typy mincí jako v Uhrách 1435 - pozastavena ražba ( ukončena ražba čtvrtdenárů), začátek ražby víd.feniků 1437 - 1439,1440 - 1444 - Feniky a Oboly ( feniky se možná razili již od 1435 ) 1447 - 53 - oboly 1453-57 - denáry a dukáty 1490-1516,1526-64,1623-24 - denár 1516-1526 - oboly a denáry 1525 - ražba pozastavena pro nekvalitu až do roku 1526 Bohužel to jsou ale staré záznamy, kdy jsem si ještě neevidoval odkazy na literaturu. |
#24 1. 4. 2012, 10:23
|
|
Moderátor |
Logika je jedna vec, ale odporúčam ti preštudovať si ozajstnú literatúru k téme, nielen Bratislavskú mincovňu, ktorá je samozrejme tendenčná. |
#25 1. 4. 2012, 10:46
|
|
Registrovaný uživatel |
Prosim uved, ktora literatura nie je tendencna, pripadne nejaky odkaz, kde je pisomne dolozene, ze tie znacky patria k mincovni Kosice. A nic v zlom, ale dufam ze to nebude nejaka "tendencna" literatura o Kosickej mincovni. Dakujem |
Seznam uživatelů · Seznam správců · Statistiky · RSS kanál
Diskusní fórum | Sberatel.com | články | inzerce | katalog | mince | sběratelé | zápalky | UseBB 1