Sběratel.com

Zaujímavý postreh, ale ja som si toho ani nevšimol. Podstata jej výnimočnosti je úplne v niečom inom.

že by odlišné umístění letopočtu, místo v poli nad štítem je na konci opisu?

mitom007 napsal

že by odlišné umístění letopočtu, místo v poli nad štítem je na konci opisu?

Mitom007 = zberateľ s veľkým postrehom.
https://youtu.be/5c5dXSbEjNM

Vysvetlenie:
podľa dostupnej literatúry (Huszár, Unger) sa denár Ferdinanda I. C-ľalia razil v roku 1527 len s letopočtom nad štítom. V roku 1528 sa vyskytujú dve varianty - letopočet nad štítom a letopočet v opise a od roku 1529 už len v opise. Takže tento denár s letopočtom 1527 v opise je zatiaľ unikátny kus.

V aukcii u Fruhwalda sa tento víkend dražila táto "unikátna" obolová klipa Ferdinanda I. 1554 neznámej mincovej značky N-C. Najprv som myslel, že sa jedná o nejakú recesiu alebo nepodarený vtip... nechápem ako sa takýto paskvil a paródia na obol mohol dostať až do aukčného katalógu.

Obrázky:

A je to opravdu klipa? Nemůže to být mincovní závaží?

kacuro napsal

A je to opravdu klipa? Nemůže to být mincovní závaží?

Mincové závažie z toho obdobia som nevidel. Nemáš fotku?
Aukčný katalóg hovorí Obol-Klippe, váha 3,03g a vyzerá to ako insitná fantázia umelca na tému obol.

https://www.sixbid.com/en/auktionen-fruehwald/6715/munzen-romisch-deutsches-reich/5538928/ferdinand-i-1521?term=1554&orderCol=lot_number&orderDirection=asc&priceFrom&displayMode=large&auctionSessions=

Mám tu na toto téma rozpracovaný nový článek o mincovních závažích z konce 14. až počátku 16. století z Čech i Rakouska. Je pravda, že toto je dost fantazijní zpracování motivu, proto je zřejmé, že to nebude oficiální ražba, ale mohlo by to být třeba to závažíčko, i když ty byly raženy spíše oficiálními razidly. Těžko říci, jestli je to i tento případ. Každopádně i okraj střížku vypadá, že by to mohlo být osekané (okrájené) z toho závaží.

Jedno kontrolné medené závažie pre dukáty som predsa len našiel. Ako som sa dočítal dukáty sa razili z jednej budínskej marky, ktorá bola 245,54 gramov. Z tohto množstva zlata bolo možné vyraziť 69 kusov zlatých mincí o váhe 3,55 g. Hovorí o tom nápis na závaží LXIX. Na druhej strane závažia je vyobrazený Svätý Ladislav (alebo je to Jánošík ) so sekerou. Zaujímavá vecička a hodne drahá aj keď na druhej strane asi aj hodne vzácna.

Obrázky:

Závažia s "Jánošíkom" nie sú až také zriedkavé

Dula hoď sem nejaké foto zo svojho archívu. Rád sa pozriem aj na iné typy.

Google poznáš
https://www.google.com/search?sxsrf=ACYBGNSSZEreXNIYPZk9kqpqKZjPnIjv4A:1575478773287&q=mincovn%C3%AD+z%C3%A1va%C5%BE%C3%AD&tbm=isch&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwjG3Yflu5zmAhUMnxQKHXBJAZMQsAR6BAgIEAE&biw=1366&bih=657

Dlho som sa nepochválil žiadnou novou mincou v zbierke, tak teraz musím. Košický denár Ferdinanda, 1528 navyše obrátené N v opise som u Ferdinanda často nevidel
Viem, že by denár mohol byť v krajšom stave, ale doteraz mi chýbal.

Obrázky:

Gratulujem Mišo! Presne tento typ denára Ferdinanda I. 1528 už mám. Tvoj prírastok mi len potvrdzuje štatistický odhad, že tento typ denára "tri rozety okolo štítu" a obrátené "И" sú najbežnejším typom košického denára ročníka 1528. Normálne "N" je vzácnejšie než toto obrátené "И". A takto nejak by mal vyzerať pod tou patinou.

Obrázky:

Ja z Košíc od Ferdu zatiaľ ešte nič nemám , ale zato mi dnes prišiel tento prívesok z Kremnickej mincovne. No škoda toho očka, ale aj tak poltoliar potešil

Obrázky:

Pochválim sa novím prírastkom Ferdinanda I. B-H 1529,H.937, a nakoľko nie je často vidieť,tak potešil.

Obrázky:

Myslím, že som ho už niekde videl... Maďarsko? Komu patrí značka B-H? Buda?

Niekde som čítal, že je to kremnická razba, komorský gróf Bernard Beheim. Ale je to už dávno a zdroj si napamätám.

Ešte dodám, že Budín bol v roku 1529 už v rukách Turkov, takže Budín toto s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.

Kúpil som ho u nás a ako píše sigur,bude to kremnická razba.

Sigur,až máš čas, napíš mi na helste333@gmail.com ďakujem.

sigur napsal

Ešte dodám, že Budín bol v roku 1529 už v rukách Turkov, takže Budín toto s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.

Pýtal som sa, pretože aj ja mám informáciu, že sa jedná o mincovňu Kremnica. Len si to B-H neviem dať s Kremnicou dohromady. Keby si si spomenul na zdroj informácie, tak daj vedieť.

Čo sa týka Budína, tak 20. augusta 1527 obsadili Budín vojská Ferdinanda I. a od vtedy bol v jeho rukách. Sultán Süleyman dobyl Budín až v roku 1541 a vytvoril Budínsky pašalík.

Fidzi napsal

Čo sa týka Budína, tak 20. augusta 1527 obsadili Budín vojská Ferdinanda I. a od vtedy bol v jeho rukách.

No vidíš to...už som lenivý overiť si moje domnieky a potom píšem hlúposti.

sigur napsal

Fidzi napsal

Čo sa týka Budína, tak 20. augusta 1527 obsadili Budín vojská Ferdinanda I. a od vtedy bol v jeho rukách.

No vidíš to...už som lenivý overiť si moje domnieky a potom píšem hlúposti.

To nie. Si otvorená hlava a tvoje príspevky majú vždy zmysel, ale pre Budín je to komplikovaná časť dejín. Mňa to donútilo dohľadať si údaje o histórii Budína počas tureckých výpadov do Uhorska a prišiel som na to, že aj moja predstava bola veľmi veľmi nepresná.

Süleyman I. Nádherný po víťazstve v bitke pri Moháči (29.augusta 1526) postúpil pozdĺž Dunaja až k Budínu. Turci 11. septembra 1526 bez odporu obsadili Budín, kde desať dní rabovali a pálili. 21. septembra 1526 sultán opustil Budín a odtiahol so svojou armádou do severného Srbska odkiaľ sa 13.novembra 1526 vydal na spiatočnú cestu do Konštantínopola.

Dňa 31. júla 1527 prekročilo asi 10 000 habsburských žoldnierov pod velením grófa Mikuláša zo Salmu pri Bratislave uhorské hranice a postupovalo popri Dunaji na Budín. Ferdinandove oddiely dňa 20.augusta 1527 obsadili Budín a Ján Zápoľský ustúpil s jadrom svojej armády k Tise.

V piatok 3. septembra 1529 sa sultán Süleyman I. utáboril pri Budíne. Následne sa osmanským oddielom 8. septembra 1529 podarilo za cenu vysokých strát preniknúť do mesta a zradou nemeckej posádky bol do ich rúk vydaný Budínsky hrad. V utorok 14. septembra 1529 usporiadal sultán Süleyman I. pri mestečku Starý Budín slávnostnú ceremóniu, na ktorej Jánovi Zápoľskému formálne odovzdal Budín a uzavrel s ním „zmluvu o večnom priateľstve“.

Po smrti Jána Zápoľského († 21. júl 1540) sa Süleyman I. rozhodol definitívne vyriešiť situáciu v Uhorsku. Tak 29. augusta 1541 obsadil Budín. V niekdajšom hlavnom meste kráľovstva bolo zriadené centrum Budínskeho pašalíku (vilájet), ktorý existoval 145 rokov (1541 – 1686)!

K útoku Osmanskej ríše na Uhorsko a Viedeň som našiel výborný článok, z ktorého som čerpal väčšinu údajov:
https://www.eurabia.cz/Articles/3946-nepokorena-basta-krestanstva-oblehanie-viedne-roku-1529.aspx

Každopádne to svedčí o tom, že minimálne polroka v roku 1529 nič neprekážalo mincovaniu v Budíne s titulom kráľa Ferdinanda I. Ozaj, všimol si si aký symbolický je 29.august pre uhorské a neskôr slovenské dejiny?

dobové falzum alebo iná varianta bežného obolu? striebro to je, no možno v inom pomere ako klasický obol

Obrázky: