Sběratel.com

Dobrý deň, chcel by som poprosiť o pomoc s informáciami o prepočtoch mincí. Zaujímalo by ma toto:
1. V minulosti na našom území fungovala mena koruna československá, avšak ak si zobrieme prípad kedy sa Južné Slovensko pripadlo Maďarsku počas 2. svetovej vojny maďarská mena nahradila korunu na tomto území. Zaujímalo by ma teda akú hodnotu mal 1 forint na korunu ČS a akú hodnotu by možno mala dnes? - ku prirovaniu

2. Ak sa niekto venuje genealógii tak vie že v tereziánskom urbári sa píše aj to koľko predkovia platili panstvu, je to z 18. storočia. Mena je 1 zlatý. Avšak neviete čo bol ten 1 zlatý? je to 1 zlatý dukát (3,5 g striebra) = 2 toliare=4 rýnske fl. = 4 a 4/5 uhorských fl.80 grošov= 240 grajciarov= 480 denárov ?

Vopred všetkým ĎAKUJEM za pomoc :-).

K druhému případu. Jeden zlatý = 60 krejcarů.

Pokiaľ je myslené obdobie 2SV na Slovensku bolo platidlo Slovenské koruny a nie ČS a hodnota SK bola daleko vyššia ako protektorátnej koruny Slovensko v tom období ako málo štátov na svete razilo mince 10; 20; 50 z drahých kovov Slovenská národná Banka nedovolila odviesť striebro do Nemecka ,ale použila na razbu mincí.

grofik napsal

hodnota SK bola daleko vyššia ako protektorátnej koruny

vazne?
jedna marka stala 10 protektoratnych kc , ale az 11.62 korun slovenskych

Tazatel se ptal na období po vídeňské arbitráži kdy jižní části Slovenska připadly 2.11.1938 Maďarsku a platila tam dosud československá koruna.
To SVK-1: V Maďarsku v té době platila měna pengö a jeho kurs k československé koruně byl stanoven takto: 100Kč = 14,28pgö, viz zde:
http://www.zlate-mince.cz/OM9_Ceskoslovenska_mena.htm
(odstavec Rozpad Československa)

To grofik - některé československé mince platily i určitý čas během existence Slovenského štátu (např. 5haléř do 30.12.1942, 50haléř do 31.5.1941) a například platnost československé Ag 20koruny nebyla do konce jeho existence vůbec zrušena.

2.) "Zlatý" (Gulden, Florin, Forint) je jen název platidla. V době Marie Teresie měl podobu buď stříbrné mince = půltolaru, nebo už papírových peněz. Mince ze zlata = dukáty se mezi prostým lidem téměř nevyskytovaly.

Kucera napsal

To grofik - některé československé mince platily i určitý čas během existence Slovenského štátu (např. 5haléř do 30.12.1942, 50haléř do 31.5.1941) a například platnost československé Ag 20koruny nebyla do konce jeho existence vůbec zrušena.

Přijde takhle v Bratislavě gestapák do zeleniny, pozdvihne ruku na pozdrav, nakoupí a se slovy Heil Hitler zaplatí dvackou s Masarykem. Obrázek pro bohy

Pro vaší informaci - pamětní 20Kč s Masarykem platila ve Slovenském štátu do 31.3.1940 a v Protektorátu Č+M její platnost nebyla zrušena.

Obsahy peněženek musely tedy vypadat hodně absurdně. Směska protektorátu, říše s hákovejma křížema, Československa, sem tam Masaryk...

No mince z drahých kovů se tezaurovaly i když teoreticky to možné bylo.

Kucera zde již "nakousl" jaká byla platnost mincí 1. republiky, takže jenom doplnění co uvádí například Jízdný.

2 h - od 20.03.1924 do 31.12.1928
5 h - od 13.08.1923 do 30.09.1941 (Protektorát) a do 30.12.1942 (Slovensko)
10 h - od 17.02.1923 do 31.04.1940 (Slovensko) a do 30.09.1941 (Protektorát)
20 h - od 18.02.1922 do 15.07,1940 (Slovensko) a do 30.09.1941 (Protektorát)
25 h - od 02.05.1933 do 31.01.1940 )Slovensko) a do 30.09.1941 (Protektorát)
50 h - od 18.02.1922 do 31.05.1941 (Slovensko) a do 30.09.1941 (Protektorát)
1 Kč - od 31.05.1922 do 28.02.1941 (Slovensko) a do 31.07.1941 (Protektorát)
5 Kč mědinikl - od 25.07.1925 do 30.06.1931
5 Kč Ag - od 18.09.1929 do 01.12.1939 (Slovensko a do 31.05.1947 (ČSR)
5 Kč Ni - od 02.05.1938 do 01.12.1939 (Slovensko) a do 31.07.1941 (Protektorát)
10 Kč - od 01.07.1931 do 31.03.1940 (Slovensko) a do 31.05.1953 (ČSR)
20 Kč - od 22.03.1934 do 31.05.1953 (ČSR)
10 Kč TGM - od 28.10.1928 do 31.02.1940 (Slovensko) a do 31.05.1953 (ČSR)
20 Kč TGM - od 21.12.1937 do 31.03.1940 (Slovensko) a do 31.05.1953 (ČSR)

Platnost nominálů 10 h, 20 h, 50 h, 1 Kč, 5 Kč Nikl byla po válce obnovena od 04.07.1945 do 31.05.1947.

Platnost nominálů 5 Kč Ag, 10 Kč, 20 Kč, 10 Kč TGM a 20 Kč TGM nebyla po dobu okupace v českých zemích odvolána.

Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1 : 1,05 v prospech českej koruny, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1 : 7 až 1 : 10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne slušne drží. Nemecká marka je bezcenný papier, hoci jej kurz je 11,6 Ks, kupuje sa načierno po 1 – 2 Ks.
Pengö po okupácii Maďarska neobyčajne klesol. (...)


Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde. Slovenský priemysel sa počas určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení sa investovali asi 2 miliardy Ks (v priebehu dvoch rokov), čo je na Slovensko veľká suma.
Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, ako pozorovať v okolí, nábehy k inflácii sú vyvolané skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve než domácimi pomermi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1 – 5 násobok úradnej ceny, často sa držia pri úradnej cene, kým napr. v Čechách dosahujú až 100 – 200-násobnú. Ťažkosti robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých dnes Nemecko dlhuje Slovensku 8 miliárd Ks.

Južné Slovensko prežívalo za maďarskej okupácie všestranný úpadok. Priemysel sa v tejto agrárnej oblasti nerozvíjal, zamestnanosť stagnovala a poľnohospodárstvo nemohlo v Maďarsku získať náhradu za stratené odbytisko. Zhoršovanie sociálneho zákonodarstva, nevýhodné podmienky pri výmene peňazí, nútené obmedzovanie osevných plôch intenzívne oddeľovaných plodín, dosadzovanie Maďarov z centra na vedúce miesta a iné opatrenia vyvolávali odpor nielen u diskriminovaných Slovákov, ale i medzi maďarským obyvateľstvom. Zhoršenie hmotného postavenia pocítili v tej či onej forme všetky vrstvy spoločnosti. (Průcha V. a kol., 1974, s. 199)

Situácia v zásobovaní bola napriek mnohým nedostatkom lepšia ako v susedných štátoch, vo Švajčiarsku alebo v západnej Európe, kde sa dobré pomery vojnou zhoršili. Uprostred kontinentu dychtiacom po tovare stalo sa Slovensko veľmi vyhľadávaným obchodným partnerom a vedelo svoje záujmy úspešne zastupovať aj v Berlíne. Slovensko vypomáhalo v zásobovaní aj Švajčiarsku. Z 30. októbra 1942 je datovaný list slovenského chargé d'affaires Radlinského, ktorý informuje o tom, že Švajčiarsko sa nachádza v nepriaznivej zásobovacej situácii a že „veľmi potrebuje napr. cukor, lúšteniny, zemiaky a drevené uhlie“ zo Slovenska. Podľa Správy devízového odboru SNB z januára 1940 najvyšší podiel na slovenskom vývoze malo drevo (25,3 %), potravinársky priemysel (18,2 %), celulóza a papier (13,0 %), kovy (11,9 %), poľnohospodárske a živočíšne plodiny (9,3 %). Slovenská ekonomika mala k dispozícii celý trh bývalého Česko-Slovenska, pretože vzájomná výmena tovaru s Protektorátom fungovala na princípe „bezcolnosti vzájomnej výmeny“, čo bolo pre Slovensko významným prínosom. Do Protektorátu smerovalo 55 % slovenského vývozu. (Bobák, 2000, s. 119)