Sběratel.com

Dobrý den kolegové,

chtěl bych se zeptat, jaké mince byly v Uhrách raženy u těchto panovníků (protikrálů Habsburků)

1. Gabriel Bethlen (1613-1629); protikrál Ferdinanda II. (1617-1637)

2. Imrich Tököli (1682-1685); protikrál Leopolda I. (1657-1705)

3. František II. Rákoczi (1704-1711); protikrál Josefa I. (1705-1711)

To Rakoczi: Poprosím zmenšiť ikonku, rozhadzuje stránku, na veľkosť max 65x65. Ďakujem,

Jediným z výše uvedených se králem tituloval pouze Gabriel Bethlen, Tököli i František II. Rákoczi se sami označovali za knížata. I Bethlen byl králem jen v letech 1620 - 1621/22.

Co se týče mincí:
Bethlen razil denáry, groše, tolary i dukáty a další nominály (např. 24 krejcary), ovšem v různých mincovnách a různých časových úsecích.
Byly to: Kremnica, Košice, Nagybánya, Opolí

Za povstání Tököliho se mince nerazily.

Za povstání Františka II. Rákocziho se razily především měděné poltury a jejich násobky (10 a 20 poltury), dále pak stříbrné zlatníky (půltolary) a dukáty.
Bylo raženo v těchto mincovnách: Kremnica, Košice, Mukačevo, Nagybanya a Kluž.

P.S. U toho Bethlena si nejsem jistý, zda jsem vyjmenoval všechny.
P.P.S. Rakoczi, zmenši si ikonku, rozhazuješ stránky

Tady mate mince Bethlena:
http://www.transylvanian-numismatics.com/coins/categorie/BETHLEN-GABRIEL/
a Tököliho:
http://www.transylvanian-numismatics.com/coins/categorie/THOKOLY-EMERICH/

v knize Stručná historie Maďarska jsem si všiml ještě dvou vzdorokrálů, a to:

Jan I. Zápolský - vzdorokrál Jagellonců a Ferdinanda I. (v l. 1487 - 1540)

Jan II. Zikmund - vzdorokrál Ferdinanda I. a Maxmiliána I. (v l. 1540 - 1574)

nevíte jestli byly i u těchto vdorokrálů raženy nějaké mince?

Ján I.Zápoľský razil určite denáre v Kremnici, Budíne. O iných mincovniach neviem. Čo sa týka ostaných nominálov tiež neviem.
Dúfam, že som aspoň týmto pomohol.

To určitě ano, ale mohl bych ještě poprosit o nějaké foto nebo obrázek mince?

Tuto najdete foto denárov je tam aj moj prispevok s fotkami prvá mince je z Kremnice a druhá z Budína.
https://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/jan-i-zapolsky-11606

Možno sa toto vlákno mohlo radšej volať nejako takto:

Razby vodcov protihabsburských stavovských povstaní (1604-1711)

(keďže Zápoľskovci tu už majú svoje vlákno, odkaz v príspevku č. 8 )

Označiť Jána Zápoľského "vzdorokráľom" nie je presné. Samotný pojem je zastaralý a patrí do 19. storočia a vychádza z pohľadu víťazných Habsburgovcov. Ján Zápoľský sa stal uhorským kráľom skôr ako Ferdinad, preto by to označenie protikráľ malo patriť jemu (viem už sa opakujem). Ale celkovo je označenie protikráľ zavádzajúce, pretože obaja boli legitímnymi panovníkmi Uhorského kráľovstva. Oboch korunoval dokonca ten istý biskup, tou istou korunou (!). Z pohľadu uhorského právneho poriadku mal Ján Zápoľský evidentne "lepšie právo" (čo je reálny právny termín z uhorského právneho poriadku), pretože bol zvolený na sneme a podľa snemových zákonných článkov (1505) sa nemal stať uhorským panovníkom cudzinec. (Ján Žigmund, resp. Ján II. Zápoľský, resp. skupina mocných, ktorých "chlapec" reprezentoval, len vychádzala z legitímnej korunovácie Jána I. Zápoľského).

Ferdinand vychádzal zo svadobných zmlúv, ktoré Habsburgovci uzatvorili s Jagelovskovcami v roku 1515. Tieto zmluvy mali zaistiť po vymretí Jagelovcov nástupníctvo Habsburgovcov v Uhorsku. Zmluvy vlastne na najvyššej úrovni obchádzali (ignorovali) zákony snemu z roku 1505. To znamená, že Ferdinand ignoroval uhorské zákony a svoje nároky založil na zmluve 1515.

Tu sa dostávame k rozdielu medzi situáciou 1526-1540 (resp. 1571, kedy sa, myslím, Ján Žigmund vzdal nárokov na uhorský trón). Celkovo Ferdinand uzurpoval moc vojensky. Či už ťažením v rokoch 1527-1528 (a následnou vojnou), ako aj priamou intevenciou proti Jánovi Žigmundovi, resp. snahám Martinuzziho Utešeniča.

K tomu rozdielu - stavovské povstania 1604-1711 už boli postavené na inom základe. Prvé povstanie Štefana Bočkaja vychádzalo z reality protitureckých vojen, ktoré Habsburgovci využívali na centralizáciu súštátia. Ďalšou vecou bola náboženská sloboda. Máme doložené aj vykonštruované obvinenie proti trenčianskemu županovi Štefanovi Ilešházimu za účelom konfiškácie majetku ... ten pohyb pokračoval povstaním Mojžiša Sékeliho 1603 v Sedmohradsku, ktoré bolo tvrdo potlačené ... emigranti tohto povstania sa spojili s Bočkajom a chceli obnoviť samostatnosť Sedmohradska. Keď bolo toto spojenie odhalené, prišlo ku konfiškácii Bočkajových majetkov v Biharskej stolici ... potom sa to už spustilo. Bočkaj bol zvolený na sneme v Szerenci 1605 "len" za Uhorské knieža, nie kráľa. Napriek tomu, že Gabrielovi Betlenovi jeho prívrženci na sneme 1620 udelili titul kráľa, sám Betlen ho neprijal, resp. vyhýbal sa korunovácii. Požiadavka detronizácie Habsburgovcov rezonovala medzi radikálmi stále, ale viditeľne sa jej vodcovia povstaní vyhýbali. Neskôr sa ale táto požiadavka stala súčasťou požiadaviek povstalcov. Až v roku 1682 korunoval Ibrahim Paša Imricha Tökölyho za kráľa "stredného Uhorska". Detronizácia Habsburgovcov bola vyhlásená až na Ónodskom sneme v roku 1707. Tieto veci si treba prečítať aspoň v nejakej syntéze (odporúčam Dejiny Slovenska II, Bratislava 1987 - s tým vystačíte možno na celý život).

V numizmatike to vyzerá asi takto. Maďarská numizmatická veda do uhorskej numizmatiky započítava len Jána I. Zápoľského a Františka II. Rákociho. Ostatní sa započítavajú do mincovníctva Sedmohradska.

Viacmenej to čo píšem tu uviedol v príspevku 3 - Jan322. Ja som chcel upozorniť na odlišnosť medzi obdobím 1526-1571 a 1604-1711 (takže pretrepať, ale nemiešať :-)

S nadhledem jsou i na slovenske wikipedii uvedeni tito panovnici jako protikralove

(zde to zase neplati pro Zapolske)

Po roce 1526 - Obcanska valka (1527-153
Ján Zápoľský, 1526 – 1540, z toho 1538 – 1540 len vo východnej časti Uhorska
Ján Žigmund Zápoľský 1540 – 1541


Ferdinand I., 1526 – 1564, z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska

____________________________________________________________________________________

Ferdinand II., 1619 – 1637 ~~~ Gabriel Betlen, 1619 – 1621 protikráľ (nie z rodu Habsburgovcov)

Leopold I., 1657 – 1705 ~~~ Imrich Tököli, 1682 – 1685 protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku (nie z rodu Habsburgovcov)

Jozef I., 1705 – 1711 ~~~ František II. Rákoci, 1705 – 1711 protivládca ako „knieža“ Uhorska (nie z rodu Habsburgovcov)

Rakoczi: a nebylo by jednodušší si pořídit nějakou literaturu?

No o to se prave snazim, ale zatim jsem se k nicemu nedostal

Celkom dobrý náčrt dejín Sedmohradska nájdete v Ottovom Slovníku - v príslušnom zväzku - určite vo Valšskom kráľovstve bude nejaká verejná knižnica, ideálne sú okresné mestá, kde nájdete veľmi dobré publikácie.

Prípadne navštívte (štátny) archív - kôli odborným časopisom. Do rozdelenia republiky archívy odoberali väčšinu vysokošpecializovaných odborných časopisov, lebo archivári musia vedieť o všetkom.

Čo sa týka wikipédie, tak s ľudovou tvorivosťou rozhodne žiadny súboj zvádzať nehodlám a odporúčam Vám skutočnú literatúru.

taky wikipedii urcite neuprednostnuji ale, kdyz uz neni v aktualni dobu nic po ruce

Tak třeba na ražby Františka II. Rákocziho stačí tento paskvil:
Novotný, Vlastislav: Mince Josefa I. a Františka II. Rákocziho, Hodonín 2003
Najdeš tam téměř celý seznam Rákocziho mincí, snad s výjimkou některých unikátů.

Na uherské mince je obecně dobrý Huszárův: Münzkatalog Ungarn, München 1979.
Celkem těžko se ale shání.

Vzhledem k tomu, že naprostá většina "vzdorokrálů" v Uhrách nikdy nerazila, nejsou v těchto katalozích zastoupeni. Razili totiž své mince v Sedmihradsku. Na tyto mince se pak uvádí tato literatura.
Adolf Resch: Siebenbürgische Münzen Und Medallien 1538-1898 z roku 1901

Je možné, že existují nějaké lokální katalogy, ale raději si o mincích počtu v němčině než maďarštině nebo rumunštině

Kdybys měl někdo zájem o toho Resche, mám ho v PDFku.

Tak kdyby sis vzpomel, tak mi prosim posli na mail s.valasek@seznam.cz

Když tak to k večeru někam nahraju, ať si to stáhneš

OK

Rakoczi:
ak mas zaujem o Huszara v papierovej podobe, napis mi na jacisin76@yahoo.com

Odporúčam radšej papierovú podobu. To PDF-ko čo koluje je strašné...

Mohl by mi ještě někdo říct, bylo v Sedmihradech v obobí mezi lety 1690 (po vládě Emericha Tokoliho) a 1703 (první rok Františka II. Rakocziho) raženo?

Zdá sa, že sedmohradské nie. Razili sa len oficiálne kráľovské mince Leopolda I., ale aj v sedmohradských mincovniach.

existuje nejake novejsi vydani Huszara nez z roku 1979???

Myslím, že asi nie.