Autor |
Příspěvek |
|
|
Moderátor
|
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Ahoj, vie niekto (aspon priblizne) prelozit na koho bol adresovany ten s predtlacenou adresou? - tu postovy poplatok vyuctovany qvartalne, alebo celkom oslobodeny? A.
|
|
|
Moderátor
|
Ak sa nemýlim, tak listy by mali byť oslobodení od poštovného úplne. Oba sú adresované " župnému zastupiteľstvu" Spišskej župy. (úvodzovky preto, lebo neviem správny výraz).
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Děkuji Smith,já madarsky umím jen pár slov nadávek z vojny.
|
|
|
Moderátor
|
Prvý list posiela zastupiteľstvo mesta Felsobánya. A druhý zastupiteľstvo župy Tolna.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Arsen napsal Děkuji Smith,já madarsky umím jen pár slov nadávek z vojny.
Od madariek?
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Tak s madarkami jsem bohužel nepřišel do styku,ale na izbe byli z 12 ti 4 Madaři.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
List isiel do Levoce, takze to mohlo bit tu:
"So sídlom župy v Levoči súvisia dve budovy: dom č. 59 na námestí Majstra Pavla z Levoče z roku 1590, ktorý od r. 1790 bol sídlom župy, a preto je nazývaný aj ako „malý župný dom“. V jeho blízkosti je novší „veľký župný dom“, sídlo župy do r. 1922."
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Arsen napsal Tak s madarkami jsem bohužel nepřišel do styku,ale na izbe byli z 12 ti 4 Madaři.
Bud rad, vela rozpravaju... Ja som polovicna, tak sa to da so mnou vydrzat A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
List je datovany 19.9.1796, adresovany na Opatovice. Ktore? A. Obrázky:
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Vidím tam Boskovice a nejblíž k nim (40Km) jsou Opatovice u Vyškova. Krásný dopis,máš někoho,kdo Ti to překládá?
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Nie. Pre mna nemaju zberatelsku hodnotu. Ak najdem niekoho kto sa zaobera dejinami tohto Mesta, tak to darujem. A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Jestli s tím Boskovice nemají žádnou souvislost,tak bych to spíše tipoval na Opatovice nad Labem,tam byl klášter.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Dakujem, su to Opatovice u Vyškova. Je to asi 20 listov a dokumentov 18 - 19 Storocie. Ak ma niekto vazny zaujem a pochadza odtial, möze to mat. Darujem to len niekomu kto sa historiou zaobera, a bude sa casovo venovat hladaniu suvysloti v archivoch atd. A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Kucera napsal m1234 napsal Pan kolega .Len maličkost - podla mojich zdrojov Bavorsko a dalšie Juhonemecke štaty z tejto dohody už v roku 1754 vystupili.Bavorsky toliar bol o 20% drahši ako toliar Rakusky.
Mince konvenční měny se v Bavorsku razily až do r.1836.
Niečo sa mi k tomu podarilo najst ,ale možno kolegovia ešte doplnia. http://www.budoucnost-hb.cz/historie/co-mozna-nevite/co-mozna-nevite---prispevky/ceskaarakouskamena-dil4
|
|
|
Moderátor
|
Bohužel musím trvat na tom že v Bavorsku se razily mince také dle parametrů konvenční měny i po roce 1754, stačí projít katalogy, viz třeba zde: http://en.numista.com/catalogue/pieces39626.htmlJinak můj prvotní příspěvek nebyl zaměřen primárně na Bavorsko ale vztahoval se k listu z r.1754 z Moravy, čili vystoupilo-li později Bavorsko z měnové unie je vzhledem k obsahu mého sdělení irelevantní. Omlouvám se za off topic.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
off topic- to nie je. Thema je velmi zaujimava. Vdaka za doplnenie... Mam zbierku listov ktore su plne informacii o menej hodnotnych minziach, problemoch pri plateni zivnostnikov atd.
Este co mozem dodat z nacitanych stran v nemcine: Rakusko a Bavorsko maju rovnaky Münzfuß(?), ale rozdielne hodnotenie: Rakúsko: 1 Gulden = 60 Kreuzer, 1 Täler = 120 Kreuzer Bayern: 1 Gulden = 72 Kreuzer, 1 Täler = 144 Kreuzer
Takze obe krajiny razia minze s rovnakym mnozstvom striebra (Gulden) aj ked ich hodnotenie je rozdielne. A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
pan kolega Kučera ja to beriem len ako diskusiu k odlišnej interpretacii.Ta diskusia nas može posunut dalej.To čo uvadza Adri sa ale presne zhoduje s člankom Jana Štrobla.Presne ako uvadza 20% pri prepočte.Nechcem nikoho presviedčat že to je spravne ,len čerpam zo starych zaznamov a hladam niečo nezodpovedane.
|
|
|
Moderátor
|
Jak uvádějí katalogy, tak v Bavorsku se kromě tolarů ražených dle parametrů konvenční měny razily ještě tolary s vyšším obsahem stříbra a celkovou vyšší hmotností, tzv. Kronentaler - viz např.zde: http://en.numista.com/catalogue/pieces30751.htmlPravděpodobně k těmto tolarům se bude vztahovat informace od Adri o vyšší hodnotě v krejcarech. To že by tolary ražené dle konvenční měny v Habsburské monarchii i v Bavorsku měly v obou státech rozdílnou hodnotu je nemožné (mimo jiné i 20 krejcary byly v Bavorsku v letech 1753-1825 raženy pouze dle parametrů konvenční měny).
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Nahlédl jsem do Krause a dle tohoto katalogu se v Bavorsku mezi roky 1806 až 1837 razilo několik různých (co se týče váhy a obsahu stříbra) tolarů: 28,00 g - 0,833 - 1806-1822 - KM 349-355 29,34 g - 0,868 - 1809-1813 - KM 358.1-358.2 (Krone) 28,06 g - 0,868 - 1818-1831 - KM 361-401 (Convention) 28,06 g - 0,868 - 1822-1826 - KM 367-372 29,54 g - 0,871 - 1825-1837 - KM 373-394 (Krone) 28,06 g - 0,833 - 1827-1837 - KM 380-415
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Ahoj, moje jednoduche vysvetlenie (dokonca v troj jazykoch co mi dufam prepacite ) je len velmi povrchne. Sluzi len na pochopenie preco hovoryme v tomto obdoby o dobry a zlych Minziach...Podrobny opis ci sa jedna o razenie Minz: Kurantgeld, Handelsgeld alebo Scheidenmünzen vynechavam...Ide tu len opriblizenie historisckeho pozadia.. Do roku 1779 sa snazia Habsbrugovia uzemie stareho Bavorska mat pod svojou korunou. Vojny: Války o rakouské dědictví je označení pro války svedené o nástupnictví na trůnu Habsburské monarchie mezi Marií Terezií a jejími sousedy – Pruskem, Bavorskem a Francií v letech 1740 až 1748. Důvodem války bylo odmítnutí nástupnictví Marie Terezie a Pragmatické sankce a územní nároky pruského krále Fridricha II ve Slezsku. Sedmiletá válka (1756–1763) byl rozsáhlý ozbrojený konflikt mezi ústředními evropskými mocnostmi 18. století − Velkou Británií, Pruskem a Portugalskem na straně jedné, Francií, Rakouskem, Ruskem, Švédskem, Svatou říší římskou, Saskem a Španělskem na straně druhé. Válce předcházel velký mezinárodně politický přesun, tzv. zvrat aliancí (renversement des alliances) či diplomatická revoluce, která ukončila 250 let trvající dědičné nepřátelství mezi Francií a Rakouskem avšak zpřetrhala tradiční vztahy mezi Francií a Pruskem. Razenie novych Minz, a hlavne minze ktore maju mensi obsah cisteho kovu (streibro, zlato) v g suvisi: financovanie vojen, nedostok cisteho kovu, dlzoby... Dölezite je aj podotknut ze krajiny sa snazia o zjednodusenie (vymana 1:1) vsetkych mien, co vsak v tomto obdobie este nebolo realne. Rakusko ma jednu vojnu za sebou a pripravuje sa na druhu – Sedemrocna vojna. V tejto vojne je Bavorsko na strane Rakuska. Köly finacovaniu tejto vojny hlada Rakusko riesenie. Nova Reforma 1753 uzavreta medzi R a B v Augsburgu – Konventionsfuß (Münzfuß: 20 Guldenfuß). Juzne Nemecko razi: Rheinische Gulden. Köly strachu pred menej hodnotnymi minzami B s dohody odstupuje. Ale zaroven Juzne Nemecko v roku 1754 meni Münzfuß na 24 Guldenfuß, cim sa hodnota Minze znizuje. Po Sedemrocnej vojen sa Nemecke krajiny snazia menej hodnotne Minze tahat z obehu, razit hodnotnejsie. Maly priklad : m1234 ma hodinky ktore chcem od neho okupit. V penazenke mam dve Mince (jedna ma menej karatov ako druha), obe su Platidlom a akceptovane. M1234 ziada 1 Gulden. S penazenky vytiahnem tu menej karatovu, s cim m1234 nesuhlasi: Bud mi zaplatis tou viac karatovou, alebo k tej menej karatovej dolozis es 4 Kreuzer. A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Tak dnes něco bez razítka. Soukromý dopis odeslaný na Francois de Graf z roku 1786(https://de.wikipedia.org/wiki/Fran%C3%A7ois_de_Th%C3%A9as_Graf_von_Thoranc) ??? Dopis šel z Litoměřic do Horaždovic,vyznačená trasa kterou by měl jít-Praha ,Plzen. Vyznačené porto 4 Kr,platil odesílatel i adresát. Obrázky:
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Ahoj Arsen, zaujimave v akom stave tento list je, biely ako by bol len vcera napisany a neposkodeny Siegel... Tu internotovu stranku - mohol by si to este raz napisat? Adresa je pofrancustena, co bude nasledok vtedajsej mody... Zaujimalo by ma ci to pofrancustenie da dotklo aj R päciatok. Dakujem A.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Ahoj, https://de.wikipedia.org/wiki/Fran%C3%A7ois_de_Th%C3%A9as_Graf_von_ThorancCopak,nic se Ti nenačetlo? Jestli se dá považovat za pofrancouštění předložka "de",tak dotklo-De Csaslau,de Hayd.Jinak si nemůžu na nic takto z hlavy vzpomenout. Máš pravdu ,dopis je opravdu jako nový.
|
|
|
Registrovaný uživatel
|
Tie päciatky s "de" su urcite zriadkavejsie ako na nemeckych listoch. A.
|