Sběratel.com

Písal som to viacmenej k I-T a v príspevku 21 som zhrnul používanie "I a niečo" - takže I-R vrátane.

Pred rokom 1524 sa "I a niečo" nepoužívalo (píšem z pamäti) zhruba 70 rokov (večer opravím).

Posledné príspevky boli viacmenej reakciou na sériu príspevkov č. 16-18.

Pohl, s. 11 (6 riadok zhora):

v polovici 15. storočia značku "I-S" lokalizuje do sedmohradského mesta

Schässburg = Segesvár = Sighişoara

neviem, či sa sem dajú prifariť aj značky "I-R" a "I-T" rozhodne sa mi však mincovňa v Sedmohradsku raziaca mince Jána Zápoľského zdá byť prijatelnejšia, než prohabsburská Bratislava ...

Idea č. 2 je správnejšia .
Bratislava nikdy nerazila mince pre Zápoľského.

Ja by som povedal, že Pohl tak dedukoval podľa "S" a nie podľa "I". (nebrať ma moc vážne, to len taký brainstorming )

Nesnažím sa to tu vyriešiť, len hľadám, aké iné možnosti by prichádzali do úvahy.

"I a niečo" tiež na stranách 61, 63 - všetko Sedmohradsko (Klausenburg, Schässburg, Gyulafehervár). Samozrejme spomína sa aj pre Bratislavu (napr. s. 51, 81, ale v starších časoch).

Ešte k iným veciam spomenutým vo vlákne:

K tomu Stuttgartskému obolu F-G, ktorý som tu spomínal, vysvetľuje na s. 61, že sú to "iniciály" pokladníka "Frater Georgius" Hermanstadt. K tým kremnickým razbám 1532-1533 sa nijak zásadne nevyjadril (s. 50).

Mňa dlhšie zaujíma problematika falšovania Ferdinandových razieb Jánom Zápoľským a jeho prívržencami - veľmi stručne na s. 41. Tu mi nie sú jasné tie odkazy (P N1), (P N13 až N15).

Hmm, veď hovorím, že brainstorming strelil som to odboku, ani do Pohla som nepozrel...idem pozrieť na tie nejasné odkazy P N1...

Už viem. Sú to odkazy na typy dukátov v jeho publikácii Ungarische Goldgulden

Ďakujem :-)

Jelikož o kousek výš vzpomenul Comes syna Zápolského - Jana II. Zápolského, tak na doplnění přidávám "obrazový materiál", nicméně na minci neni zcela zřejmý letopočet (155?).

Obrázky:

Naozaj chutnučké koliesko...

Vidím to na 1556.

za mě 1556, obvod posledního čísla nekoresponduje s shodným obvodem těch dvou pětek

Eh, tieto denáre sa razili len v rokoch 1556, 1557 a 1558, takže asi fakt 6-ka

to Jano: Nemusíš sa hneď mazať, veď všetci sme omylní.

sigur napsal

Eh, tieto denáre sa razili len v rokoch 1556, 1557 a 1558, takže asi fakt 6-ka

Je na takéto sedmohradské záležitosti dostupný nejaký rozumný numizmatický katalóg, prípadne aspoň literatúra (možno by sa ešte mohlo otvoriť samostatné vlákno k Sedmohradsku ?)

Pretože Ján a Ján Žigmund Zápoľskovci razili mince z toho titulu, že si nárokovali uhorský trón - obaja boli viacmenej legitímne zvolení ... jednoducho ďalšie informácie :-)

Ja tam vidim jasne obrysy 5ky. Mohla to byt raznica s prerytou 5 na 6?

comes napsal

Je na takéto sedmohradské záležitosti dostupný nejaký rozumný numizmatický katalóg, prípadne aspoň literatúra (možno by sa ešte mohlo otvoriť samostatné vlákno k Sedmohradsku ?)

jeden odkaz, treba se vam nekdy muze hodit:
http://www.transylvanian-numismatics.com/coins/

Vďaka za link :-)

Našiel som dve staršie nemecké publikácie 1880 a 1901 ... legálne stiahnuteľné aj v pdf ... zatiaľ lepšie ako zlámaná grešla ...

Die Siebenbürgischen Münzen des Fürstlich Montenuovo'schen Münzcabinets. Beschrieben von A. Hess (1880)
dá sa stiahnuť
http://archive.org/details/diesiebenbrgis00hess


Resch, Adolf: Siebenbürgische Münzen und Medaillen von 1538 bis zur Gegenwart (1901)
http://www.zvdd.de/dms/load/met/?PPN=urn%3Anbn%3Ade%3Abvb%3A12-bsb00068666-8

Toho Rescha som tiež dávnejšie objavil...za Hessa ďakujem. Mám ale niečo lepšie, viac mailom

Potešilo ma Sigur, že sa našlo aj niečo čo ste ešte nemali :-)

Dnes som sa naozaj dosýta mohol venovať svojej zbierke a literatúre. Pár drobností som si poznačil ...

Na prvej strane (príspevok 20) sme si ukázali, že okrem K-T razby denára z roku 1527, jestvuje nepochybne aj prekvapivá razba K-T 1528 (Unger 699.l), ktorú literatúra nepoznala.

Dávnejšie som si všimol, že v rámci razby 1527 K-T mám v svojej zbierke odrazky troch rôznych razidiel pre averz. Sú to len drobné odchýlky. Razidlá sa dajú ľahko rozoznať podľa kruhopisu, ktorý končí
a., VNGAR
b., VNGARI
c., VNGARIE
(z prvého obrázka by to malo byť dostatočne zrejmé)

Nový panovník iste ocenil aké príjmy mu plynú z mincovania kovov, a preto nasadil personálu mincovne "údernícke normy" - mastili to tam zatiaľ minimálne tromi razidlami ...

... a ako som si všimol na jednom z mojich šrotov, razili na čo sa len dalo, čo dokladá aj prerazba denára Vladislava Jagelonského z roku 1511 (asi) ... snímka s červeným podkladom je ešte od predajcu ... ja som si to bohužiaľ neodfotil, pretože som si všimol prasklinu a dal som to hneď do obalu, aby sa to rozsypalo čo najneskôr ... pokúšal som sa urobiť detail letopočtu, ale moc sa mi cez fóliu nedarilo ...

... možno sa mi to len zdá, lebo Vladislava II. viacmenej nezbieram, ale ponúkané mince tohto panovníka bývajú v neuveriteľne pekných stavoch, akoby po Ľudovítových "monetárnych stimuloch" (napr. moneta nova) začali možno chudobnejšie vrstvy tezaurovať tieto kvalitnejšie Vladislavove mince, čím sa ich zotrvanie v obehu predĺžilo ... a jeden z roku 1511 sa "dožil" roku 1527/28, kedy bol prerazený v prospech Jána Zápoľského ...

Na záver ešte niečo z Pohla, ktorý na s. 53 píše, že denáre 1527 L-K s menom Ľudovíta nechal raziť v Košiciach Zápoľský. Snažil som sa to overiť v Petáchovi, ale ten v tabuľkách na konci knihy (s. 168-171) túto značku s košickou mincovňou nespája. Snažil som sa niečo nájsť v texte (je skvelá práca), ale nič som nenašiel, alebo som to prehliadol ... na poslednom obrázku je môj zástupca tejto razby, (ktorý pôsobí na mňa takým dojmom, akoby si ním arkebúznik pravidelne doťahoval skrutky na ručnici :-)

Unger zaznamenáva sedem razieb v mene Ľudovíta Jagelonského z roku 1527: (Unger 673)
i = C - ľalia;
l = I - K;
n = K - A;
s = K - T;
t = K -;
u = L - K (Pohl)
ζ = L - V

... vedel by k tomuto poslednému niekto niečo viac ?

Obrázky:

ešte raz ten detail ... a teraz sa mi zdá, že to nie je 1511, ale zvyšky majuskulných písmen z kruhopisu ... takže by to mohol byť pokus o opravu nevydarenej razby s pootočením ...

Obrázky:

Tento prispevok ma nazov Budinske trojicky, jedna sa o moje nove prirastky k Janovi Zapolskemu jedna sa o tri mince z rovnakeho roku aj mincovne pricom kazda je typovo uplne odlisna, za pozornost stoji kruzok pod A na prvej minci ktory Pohl nepozna

Obrázky:

Nó, toto je celkom zaujímavé. Pekné denáre, gratulujem.
O týchto minciach viem málo, snáď comes alebo archy budú mať nejaké prínosnejšie komentáre...

K tomuto veľa neviem. Mince sú samozrejme nadštandardné stavy a tým takáto tercia, je už zbierkou samou osebe ...

Rok 1530 je vlastne obdobím, kedy Ján Zápoľský pravdepodobne v Budíne aj priamo sídlil, čo dokazujú dokumenty datované v Budíne z 15.II. a 24.IV. 1530. Je to vlastne obdobie po tureckej invázii, ktorá smerovala najmä priamo na Viedeň. Myslím, že niektoré smery útoku a konfliktov sú doložené publikovanými numizmatickými nálezmi priamo, či v blízkom okolí Nitry. Tam to ale bolo skôr atakované Katzianerom (treba pozrieť štúdie p. Hunku, k týmto Nitrianskym nálezom - píšem to len tak popamäti).

Toto obdobie "Jánovho" dočasného víťaztva bolo určite sprevádzané zvýšenou razbou mincí na pokrytie všetkých nákladov s tým spojených. Mince nesú niektoré prvky - napr. A v štýle ruského L - razieb z ťaženia roku 1529.

Všetky tri kusy sú zaujímavé aj samostatne. Ten vľavo je veľmi zriedkavo sa vyskytujúci typ (s kolieskom nad srdcovite sa roztvárajúcim štítom) - pôsobí tak improvizovane ... Rovnako zriedkavý je aj ten stredný typ štítu - vidím to prvý raz ... minca v pravo nadväzuje na kremnické tradičné riešenia, ale tie rebríkové áčka a opačné enká sú bežné, ako som spomenul, v tých razbách 1529 - najmä R - A (čo je podľa mňa Stoličný Belehrad).

Neznáte někdo nějakou obecně-historickou knihu o těchto dvou panovnících, tzn. Jan I. Zápolský + Jan Zigmund Zápolský?