Sběratel.com

gergi napsal

PS. Sem-tam chodim von s kosackou a aj mi niekedy nieco zapipa, ale meteorit este nie -

A to se divím, po přečtení tohoto téma jsem nabyl dojmu že pro samé meteority není kam šlápnout.

Vyzerá to nadejne na meteorit. I ked podla povrchu (lesku, zafarbenia...) by mohlo ist o zelezny material, vadi mi vsak skutocnost, ze je len slabo magneticky. Zelezne meteority su silno feromagneticke a tak magety pritahuju intenzivne. S tou kyselinou sa to da skusit, ale ak nebudu pritomne Widmanstattenove obrazce tak sa tym nedokaze nic - len sa povrch nalepta. Vyssie je moj telefon - ponuka na identifikaciu satle plati.

re: janpeter
Ak sa ti dostane naspat kusok z muzea mozeme sa na to pozriet.

mail by nebol?

gergi napsal

.. vadi mi vsak skutocnost, ze je len slabo magneticky. Zelezne meteority su silno feromagneticke a tak magety pritahuju intenzivne. S tou kyselinou sa to da skusit, ale ak nebudu pritomne Widmanstattenove obrazce tak sa tym nedokaze nic.

To je bohužel to, co mne napadlo také- je divné, že pokud by to bylo celokovové, že je jen slabě magnetický. S tou kyselinou by stálo za to vyzkoušet.- kousek obrousit rozbruskou a poleptat. Všechna železa opravdu tuto trámčitou strukturu mít nemusí, ale těch, co ji nemají, je na štěstí méně. Jinými slovy, určitě bych to vyzkoušela, tedy pokud je to celokovové, což už by na případném řezu/obrusu bylo vidět. Také to může být železokámen, to z fotky těžko určíme, povrch může být podobný. Ale kdo ví. Byla by dost škoda, kdyby to byla opět jen struska, nebo jen nějaká ruda, což opět nelze jen podle fotky vyloučit.
Dejte pak vědět, jak to dopadlo.

gergi napsal

re: janpeter
Ak sa ti dostane naspat kusok z muzea mozeme sa na to pozriet.

O.K. este mam cakat cely tyzden, (sice to pocuvam stale....)urcite sa ti ozvem

ešte taká otázočka: kde tú kyselinu sakra kúpim?

RE lukian (aj ostatni): milan.gargulak_at_geology.sk
RE kyselina: je to dusicna, originalny roztok je ale dusicna+etylalkohol (nie voda), vola sa to NITOL, vysledny ma byt asi 10%, radsej o chlp menej ako viac. Vela sa nestane ak je redsi len sa predlzi doba reakcie. Uz aj pri 10% roztoku to vsak ide pomerne rychlo tak 1-2 min. Mam ho, ale ako ho dorucit?

no ja neviem, poštou by to nešlo? Nedá sa to prepraviť v nejakej fľaške? Samozrejme to zaplatím, aj poštovné

Odporúčam prevziať osobne .

mail mas, posli adresu, ja poslem NITOL. Postovne nie je problem. Lepsie by vsak bolo poslat mi maly kusok - staci 2x2cm (moze byt aj menej), urobim mikrochemicku skusku na Ni. Ak ho bude obsahovat, tak to dam do elektronovej mikrosondy a zistim presne chemicke zlozenie aj pritomne mineraly (preto tych 2x2cm - idealny rozmer na pripravu preparatu). Ta sonda vsak trosku trva (aj tyzdne) je na nej naval nakolko je jedina na Slovensku. Mikrochemicka skuska na Ni je vsak rychla (1 min), efektivna (pozemske zeleza Nineobsahuju) a mozny omyl je len pri specialnych Ni zliatinach, ale tych sa nastastie v prirode nepovaluje vela.

oki, píšem adresu, vyskúšam to na tie obrazce

tá adresa je divná, nie? Kde je @?

už chápem

Este nieco. Ak sa rozhodnes poslat kusok nemal by si ho rezat fexkou. Skus radsej obycjnu pilku. Trva to dlhsie ale vzorka sa neposkodi. Pri rezani flexkou sa totiz material vyrazne zohrieva a v mieste rezu je az zeravy. Vysoka teplota meni vlastnosti mineralov, ktore potom nie su vhodne na presnu identifikaciu. Ludia si casto myslia, ze vsak uz bol zeravy ked letel cez atmosferu. Je to nie celkom presne. Pri prelete atmosferou je zerava len velmi tenka vrstvicka (len mm) a vnutro zostava studene. Roztavena vrstvicka je rychlym prudom vzduchu okamzite strhavana (ablacia) - rychlosti v atmosfere su desiatky km/s! a kedze doba preletu atmosferou v "zeravom" stave je len prve sekundy a tak sa vnutro za tak kratku dobu nestaci zohriat. Preto je dolezite vzorky nezahrievat. Ideálne je rezanie s chladenim vodou.

[quote=lukian]
tá adresa je divná, nie? Kde je @?
Umyselne davam at medzi podciarovniky. Niektore SW uz hladaju aj hranate zatvorky. Zavainaca nikdy nepouzivam.[/quote=lukian]

takže meteorit sa nekoná

co si s nim urobil?namocil si ho do tej kyseliny?

ano a nič, okrem toho, po odrezaní je vnútro úplne strieborné- jasný kov, ale nepriťahuje magnet, takže nič

Namiesto meteoritu lahšie pozhána vltavín, šungit a bude mať niečo mimozemské.

vltavín je mimozemský?

Traduje sa vznik po náraze meteoritu ???

ale z okolitej horniny, či?

Vznik tektitů
Pri dopade veľkých meteoritov (asteroidov), ako sa odhaduje s priemerom minimálne 100 metrov, na zemský povrch (impakte) vznikajú tavením povrchových materiálov zemskej kôry, predovšetkým povrchových sedimentov, oi aj homogénna skla - tzv tektity (z gréckeho tektos - roztavený). Tektity vznikajú v najskoršej fáze impakte a sú vyplavené z miesta impakte do tzv pádového poľa vzdialeného stovky až tisíce km, na rozdiel od tzv impaktových skiel, ktoré vznikajú v neskorších fázach z materiálov v hlbších vrstvách vnútri krátera av jeho okolí uvoľnením ohromné ​​kinetickej energie dopadajúceho kozmického telesa a jeho explóziou (energia uvoľnená pri impakte v Riesa je odhadovaná na 10 21 J, tj stomilionkrát väčšia ako pri atómovom výbuchu v Hirošime o sile 10 kiloton trinitrotoluénu, tj cca 5 × 10 13 J [11]). V súčasnosti sú známe štyri veľké skupiny tektitů: stredoeurópske (Vltavín), australoasijské (australity, indočínity), severoamerickej (georgiaity a bediasity), a tektity z Pobrežia Slonoviny (ivority). Ďalšie, zrejme impaktová skla, ako sú irgizity, urengoity, lybijská, wabarská a darwinská skla, sa cez rad spoločných znakov za tektity väčšinou nepovažujú. Jednotlivé skupiny tektitů a ich pádová polia boli spoľahlivo priradené k ich materským kráterom s výnimkou australoasijských tektitů, pre ktoré nebola zodpovedajúca impaktný štruktúra doteraz nájdená. [19].

Neutrónová a fotónová (gama) aktivačný analýza
Aktivačný analýza je jadrovou analytickou metódou umožňujúce simultánne stanovenie koncentrácie radu prvkov v rôznych typoch vzoriek. Je založená na ožarovanie (aktiváciu) vzorky vhodným typom žiarenia, ktoré indukuje v jadrách atómov vzorky jadrovej reakcie vedúce k premene väčšinou pôvodne Nerádioaktívny jadier v jadra rádioaktívne. Meraním ich charakteristického, prevažne gama, žiarenia možno stanoviť typ a celkové množstvo prvku prítomného vo vzorke, a to bez nutnosti chemickej úpravy a deštrukcie vzorky (v tzv inštrumentálne, čiže nedeštruktívne variante metódy). Najväčší analytický potenciál ponúkajú aktivácie neutrónmi a fotóny - inštrumentálne neutrónová a fotónová (gama) aktivačný analýza (INAA a IPAA), ale využíva sa aj aktivácia nabitými časticami. INAA umožňuje stanovenie väčšiny prvkov s výnimkou prvkov ľahších ako Na a niekoľkých ďalších prvkov. Chrbticou metódy sú jadrové reakcie (n, g) s tepelnými neutrónmi, využiteľné sú aj ďalšie typy reakcií s epitermálními a rýchlymi neutrónmi. Pri vhodnej voľbe parametrov INAA, napr kombináciou rôznych dôb ožarovania vzorky a opakovaným meraním jeho aktivity po rôznych vymíracích dobách, možno v jedinom vzorky stanoviť v závislosti od typu matrice takmer štyridsať prvkov. Analytické možnosti IPAA sú v porovnaní s INAA obmedzené na približne polovičný počet prvkov, sú však medzi nimi aj prvky, ktoré nemožno metódou INAA stanoviť vôbec, alebo je možné stanoviť len s nízkou citlivosťou. IPAA využíva tzv fotojaderných reakcií, z ktorých sú analyticky najvyužívanejšie reakcie (g, n). Kombinácia rôznych analytických módov INAA a IPAA umožňuje stanoviť napr v geologických materiáloch takmer päťdesiat prvkov [20]. Najvýhodnejším zdrojom neutrónov na INAA je jadrový reaktor, najlepšie s výrazne termalizovaným spektrom neutrónov. Zdrojom vysokoenergetických fotónov pre IPAA je väčšinou brzdnej žiarenia produkované konverziou elektrónového zväzku urýchleného lineárnym alebo cyklickým elektrónovým urýchľovačom (linac, mikrotron). Poďakovanie Štúdiu podporila Grantová agentúra Slovenskej republiky v rámci projektu GA205/09/0991. Autori ďakujú M. Trnkovi a JM Langeovi za poskytnutie vzoriek Vltavín k štúdiu. Literatúra: [1] Trnka M., Houzar S., Bull. Czech Geol. Surv. , 77 (2002) 283. [2] Luft E., Zur Bildung der Moldavsku beim Ries-Impact aus Tertiären Sedimenten , Enke Verlag, Stuttgart, 1983. [3] Delano JW, Bouška V., Randy Z., in Proceedings of the 2 nd International Conference on Natural Glasses (Konta J., Ed.), University Karlova, Praha (198 221. [4] Engelhardt von W., Luft E., Arndt J. et al., Geochim. Cosmochim. Acta , 51 (1987) 1425. [5] Meisel T., Lange J.-M., Krähenbühl U., Meteorit. Planét. Sci. , 32 (1997) 493. [6] Schwarcz HP, Nature , 194 (4823) (1962) 8 . [7] Bouška V., Benada J., Randy Z. et al., Geochim. Cosmochim. Acta , 37 (1973) 121. [8] Rande Z., Neutrónová a gama aktivačný analýza v geochemii a kosmochemii (doktorská dizertačná práca), Ústav nerastných surovín, Kutná Hora, 1989. [9] Serefiddin F., Herzog GF, Koeberl C. Geochim. Cosmochim. Acta , 71 (2007) 1574. [10] Kinnunen KA, Meteorit. , 25 (1990) 181. [11] RAND Z., Mizera J., Fran J., Kučera J., Meteor. Planét. Sci. , 43 (200 461. [12] Vassilev SV, Baxter D., Andersen LK, et al., Fuel , 89 (2010) 913. [13] Burton HPM, Price TD, Middleton WD, J. Archaeol. Sci. , 26 (1999) 609. [14] Peltola P., Brun C., Åström M. et al., Chem. Geol. , 257 (200 92. [15] Mihucz VG, Varga Z., Tatár E. et al., Microchem. J. , 90 (200 44. [16] Jobbágy EG, Jackson RB, Biogeochem. , 53 (2001) 51. [17] Böhme M., Bruch AA, Selmeier A., Palaeogeo. Palaeoclim. Palaeoecol. , 253 (2007) 91. [18] Žiak K., Skala R., Randy Z., Mizera J., Meteorit. Planét. Sci. , v tlači (2012). [19] Koeberl C. Ann. Rev. Earth Planet. Sci. , 14 (1986) 323. [20] Mizera J. Randy Z., J. Radioanal. Nucl. Chem. , 284 (2010) 157.

Napísali múdrejší.